BRATISLAVA 27. apríla (WEBNOVINY) – Približne 2 000 odborárov prišlo v stredu protestovať pred Úrad vlády v Bratislave proti navrhovaným zmenám Zákonníka práce (ZP). Ako pred protestujúcimi odborármi uviedol viceprezident Konfederácie odborových zväzov Vladimír Mojš, aj po minulotýždňovom rokovaní tripartity v návrhu novely ZP zostávajú ustanovenia, ktoré sú pre odborárov neprijateľné. Podľa neho ide napríklad o zhoršenie podmienok pri zamestnávaní na určitý čas, zrušenie súbehu výpovednej lehoty a odstupného, či zníženie ochrany zamestnancov pri prepúšťaní. Odborári tiež vyčítajú vláde, že mala o návrhu novely ZP pôvodne rokovať v stredu, avšak toto rokovanie preložila na štvrtok.
Odborárov prijala premiérka
Predstaviteľov Konfederácie odborových zväzov SR (KOZ) po protestnom zhromaždení prijala premiérka Iveta Radičová.
Odborárov požiadala, aby ďalšie rokovania sa už týkali vládneho návrhu novely Zákonníka práce a aby informovali zamestnancov o pozitívnych zmenách, ktoré prináša navrhovaná novelizácia Zákonníka práce. Za pozitíva navrhovaných zmien pritom označila ústretovosť voči rodine, voči zamestnancom a posilnenie kolektívneho vyjednávania. „Tak minister práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj vláda sa zaväzuje, že tie dohody, ktoré boli uzatvorené na tripartite, budú pre nás záväzné pre rokovanie na pôde Národnej rady,“ povedala predsedníčka vlády. Samotný Zákonník práce pritom podľa Radičovej nie je dostatočnou ochranou proti nezamestnanosti. „Radikálne nám rástla nezamestnanosť práve v období ostatných dvoch rokov a Zákonník práce nevytvoril bariéru na jej rast,“ upozornila.
Odborári podľa prezidenta KOZ Miroslava Gazdíka vyzvali vládu, aby nedopustila „nejaké veľké“ zmeny vo vládnom návrhu novely Zákonníka práce počas rokovania parlamentu. „Premiérka nás ubezpečila, že zásadné zmeny nenastanú,“ povedal. Oceňuje, že do Zákonníka práce sa majú dostať ustanovenia, ktoré budú v prospech rodín. Ako pokračoval, odborárom však v pripravovanej novele pracovného kódexu prekáža desať bodov, a to najmä zrušenie súbehu výpovednej lehoty a odstupného a reťazenie pracovných pomerov na určitý čas.
Vláda by mala vo štvrtok rokovať o návrhu na novelizáciu Zákonníka práce. Každý zamestnanec by mal mať, tak ako v súčasnosti, štandardnú, najviac trojmesačnú skúšobnú lehotu. Výnimkou budú vedúci zamestnanci, ktorých skúšobná lehota bude najviac 6 mesiacov. V kolektívnej zmluve sa však môže skúšobná lehota u oboch skupín predĺžiť o ďalšie najviac tri mesiace. Navrhovaná novela Zákonníka práce však ruší súčasný súbežný nárok na výpovednú lehotu a čerpanie odstupného. Výpovedná lehota by sa pritom pri pracovných pomeroch trvajúcich do jedného roka mala skrátiť zo súčasných dvoch na jeden mesiac.
Miškov má zásadné pripomienky k novele Zákonníka práce
Minister hospodárstva a výstavby Juraj Miškov sa na štvrtkovom rokovaní vlády pokúsi presadiť viaceré zmeny v predloženom návrhu novely Zákonníka práce. „V návrhu, s ktorým idem na rokovanie vlády, je jedenásť zásadných pripomienok, o ktorých chcem na vláde rokovať,“ povedal minister na spoločnej tlačovej besede s prezidentom Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Mariánom Juskom. Svoje pripomienky však nechcel konkretizovať.
„My si to zajtra vydiskutujeme na vláde,“ uviedol Miškov. Šéf rezortu hospodárstva si pritom nevie predstaviť, že by sa mu nepodarilo na rokovaní kabinetu presadiť aspoň časť z týchto pripomienok. Zdôraznil, že záujmom rezortu hospodárstva je spružnenie Zákonníka práce, čo pomôže vytvoriť nové pracovné miesta.
Prezident RÚZ Marián Jusko pripomenul, že zamestnávatelia vyjadrili nesúhlas s minulotýždňovými závermi tripartity k zmenám v pracovnom kódexe. „Predstavujeme si Zákonník práce, ktorý má prispieť k tvorbe nových pracovných miest a zníženiu nezamestnanosti, inak, než je znenie, ktoré vzniklo z rokovania Hospodárskej a sociálnej rady,“ povedal Jusko.
Ministrovi hospodárstva je vďačný, že viacero z návrhov zamestnávateľov prednesie na štvrtkovom rokovaní vlády. „Dúfame, že definitívne znenie novely Zákonníka práce zvýši atraktivitu Slovenska,“ dodal šéf RÚZ.
Na zamestnancov, ktorých pracovný pomer bol v dĺžke najmenej rok a menej ako päť rokov, sa má vzťahovať súčasná, aspoň dvojmesačná výpovedná lehota. Nárok na minimálne trojmesačnú výpovednú lehotu majú mať zamestnanci, ktorí u zamestnávateľa odpracovali aspoň päť rokov a menej ako desať rokov. Pri odpracovaní desiatich až dvadsiatich rokov u zamestnávateľa sa má na zamestnanca vzťahovať minimálne štvormesačná výpovedná lehota a ak pracovný pomer trval viac ako dvadsať rokov, výpovedná lehota má byť najmenej päť mesiacov. V navrhovanej novele Zákonníka práce zostáva automatický nárok na 5 týždňov dovolenky od dovŕšenia 33 rokov veku zamestnanca. Zmenia sa tiež ustanovenia o práci na čas určitý. Takýto pracovný pomer bude možné predĺžiť najviac trikrát, pričom súčet období práce na čas určitý nebude môcť prekročiť tri roky. V súčasnosti môže byť pracovný pomer na určitý čas najviac dvojročný, pričom v rámci dvoch rokov ho možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť najviac dvakrát.
