Stanislav Janota a Daniel Lukáč v Konzervatívnej kaviarni debatujú o Číne, ktorá sa z chudobnej a ideologicky nepochopiteľnej krajiny zmenila na jedného z najvýznamnejších hráčov globálnej ekonomiky.
Stanislav Janota na úvod pripomenul, ako sa počas jeho stredoškolských rokov na Čínu hľadelo s „bolestivým úsmevom“. Na veľkú krajinu s politikou veľkého skoku, kultúrnou revolúciu, kde panuje hlad a nepochopiteľný variant komunistickej politiky. Spomenul konkrétne obrazy ľudí odháňajúcich z polí vtákov aby pre seba zachránili posledné zrná ryže.
Dnešná Čína je absolútne iná. Zaznamenala úžasný nárast hrubého domáceho produktu), ktorý stúpol z rádovo 100 dolárov na obyvateľa až na dnešných 13 000 dolárov, pričom parita kúpnej sily dosahuje okolo 20 000 dolárov.
Pragmatický kapitalizmus s nízkymi daňami
Daniel Lukáč zdôraznil, že kľúčom k ohromujúcemu rastu bola podpora podnikania a neuveriteľná flexibilita Číňanov. Lukáč s presvedčením tvrdí, že „Číňania sú najtvrdší biznismeni“ a sú mimoriadne inovatívni a flexibilní v preberaní trendov zo Západu.
Čínsky sen o hegemónii: Systém sa vracia k leninizmu, no s umelou inteligenciou a big data - ROZHOVOR
Kľúčovým faktorom úspechu sú aj daňové podmienky „Dane pre podniky sú šesť percent, pre malých podnikateľov tri percentá“. A to by podľa vlastných slov Daniel Lukáč odporučil nášmu premiérovi ako veľkému obdivovateľovi Číny, aby toto implementoval na Slovensku.
Daniel Lukáč pripomína, že Čína dokázala úplne využiť ponuku Západu, ktorý v snahe o maximalizáciu ziskov hľadal lacnejšiu výrobu. „Čína sa tak stala výrobnou dielňou sveta, čo na jednej strane zvýšilo bohatstvo aj na Západe a na druhej strane Čína absorbovala a prispôsobovala si najlepšie technologické trendy zo Západu, či už ide o technológie rýchlovlakov, solárnych panelov, klasických ak elektrických automobilov či mobilných telefónov,“ doplnil.
Asymetrické vzťahy s Európou
Obchodný vzťah so Slovenskom je podľa Stanislava Janotu nerovný. Čína je pre Slovensko tretím najväčším zdrojom dovozu s objemom viac ako 7 miliárd eur ročne, pričom dnes dovážame prevažne sofistikované výrobky, elektroniku a stroje, nie len textil ako kedysi. Vývoz zo Slovenska do Číny je zanedbateľný.
Problémom nielen Slovenska, ale aj ďalších krajín je asymetrický prístup k obchodu. Janota poznamenal, že Európa je plne otvorená akémukoľvek dovozu z Číny, zatiaľ čo Čína stále silne reguluje, čo je ochotná prijať, či už cez vysoké clá alebo iné obmedzenia.
Daniel Lukáč v tejto súvislosti kritizuje nedostatok asertivity Európy. „Chýba nám to, čo nechýba dnešnej Trumpovej administratíve. To znamená povedať Číňanom, že dobre, bol tu nejaký asymetrický vzťah 20 rokov… Ale dnes už tá doba je za nami, hovorí Trump. A tie vzťahy majú byť rovnocenné, vyrovnané, vybalansované. A toto isté by mala povedať EÚ“.
Geopolitika obchodu a chýbajúce inovácie
Na otázku geopolitiky Lukáč rázne odlíšil Čínu od Ruska: „Rusi sú militaristické impérium, Číňania sú impérium obchodné. Pre Číňanov je najkľúčovejšie obchod,“ uviedol. Čína sa sústredí na rozvoj svojej civilizácie a obchodovanie so svetom.
Napriek obrovskému hospodárskemu rastu, Lukáč identifikuje dve kľúčové čínske slabiny. Prvá sa týka inovácií: Čína zatiaľ nepriniesla revolučný prínos do vývoja našej civilizácie. „Všetko to, čo takéto revolučné zmeny prinášalo a prináša, prichádza stále zo Západu… ale sú schopní neuveriteľným spôsobom absorbovať tie inovácie, ktoré prináša do sveta Západ.“ „Ale je to obrovský rozdiel oproti Rusku, ktoré nie je schopné priniesť nič,“ konštatuje Lukáč.
Druhou veľkou slabinou je usporiadanie spoločnosti, nedostatok individuálnej slobody a absencia demokratického rozhodovania. Extrémne prejavy autoritatívnej vlády sa ukázali počas pandémie COVID-19. „Pamätáme si, že keď v Šanghaji vypukla pandémia, tak tam proste na 3 mesiace zavreli tých ľudí, ale v Činžiakoch… Zbláznili by sme sa,“ dodáva Lukáč.
Autoritársky model, hoci môže byť v určitom momente dynamický, vedie nakoniec k tomu, že rozhodovanie úzkej skupiny vládcov nepodlieha spoločenskej kritike, a dlhodobom horizonte je to slabina.
V debate v Konzervatívnej kaviarni sa dozviete aj to:
- či sú Číňania bohatší ako Slováci
- aké sú v Číne sociálne štandardy pracujúcich
- prečo bol model výmeny kádrov v čínskej komunistickej strane dôležitý pre stabilitu a rast krajiny
- ako pragmaticky rieši Čína elektromobilitu
- aký dramatický vplyv mala politika jedného dieťaťa na budúcnosť Číny a na rodovú nerovnováhu
- koľko obyvateľov bude mať Čína do konca storočia
