Rozdiely v ochote finančne a vojensky podporovať Ukrajinu sa medzi štátmi Európskej únie (EÚ) a ich anglofónnymi spojencami zväčšujú.
Podľa najnovšieho prieskumu portálu POLITICO, ktorý sa uskutočnil na vzorke 10-tisíc respondentov v Nemecku, Francúzsku, Veľkej Británii, USA a Kanade, väčšina opýtaných v kontinentálnej Európe chce finančnú pomoc pre Kyjev znížiť než zvýšiť alebo zachovať na súčasnej úrovni.
Najmenej ochotní sú Nemci
Najväčšiu neochotu zvyšovať finančnú pomoc zaznamenalo Nemecko: 45 percent opýtaných chce podporu znížiť, len 20 percent ju chce zvýšiť. Vo Francúzsku chce dať menej 37 percent respondentov, viac 24 percent.
Naopak v Severnej Amerike zostáva podpora stabilná. V USA, kde prezident Donald Trump vyjadril pochybnosti o schopnosti Kyjeva poraziť Moskvu, bolo 37 percent respondentov za zvýšenie finančnej pomoci. V Kanade to bolo 35 percent.
Rada EÚ schválila piatu tranžu makrofinančnej pomoci Ukrajine vo výške 1,8 miliardy eur
Vo všetkých piatich krajinách bol najčastejším dôvodom na pokračovanie pomoci názor, že štáty nesmú byť odmenené za získanie územia silou. Najčastejším argumentom proti ďalšej pomoci boli obavy z nákladov a tlaku na domácu ekonomiku.
Pri vojenskej pomoci je rozdelenie podobné
V prípade vojenskej pomoci pre Ukrajinu je rozdelenie podobné. V USA, Veľkej Británii a Kanade takmer 40 percent respondentov podporilo zvýšenie vojenskej pomoci, kým približne 20 percent bolo proti.
V Nemecku sa za posilnenie vojenskej pomoci vyslovilo len 26 percent opýtaných a 39 percent bolo proti. Vo Francúzsku to bolo takmer vyrovnané, keď 31 percent bolo za zvýšenie a 30 percent bolo za zníženie.
Nemecko je zároveň jedinou krajinou, kde sa väčšina opýtaných vyjadrila, že vláda by mala prijímať menej Ukrajincov utekajúcich pred vojnou.
Švédsko ruší rozvojovú pomoc v štyroch afrických štátoch, chce dávať viac na Ukrajinu
Domáce záujmy majú prednosť
„V Európe panuje pocit, že dnešná doba si vyžaduje politické kompromisy, a finančná podpora Ukrajiny nie je výnimkou,“ uviedol Seb Wride z londýnskej spoločnosti Public First, ktorá prieskum realizovala.
Dodal, že v čase, keď sú verejné financie vnímané ako obmedzené, sa záujmy ľudí viac sústreďujú na domáce otázky.
V Nemecku a Francúzsku bola opozícia voči pomoci najvýraznejšia medzi voličmi krajnej pravice, zatiaľ čo stredové skupiny boli menej skeptické. Podľa Wridea je vývoj v Nemecku varovaním pre ďalších európskych lídrov, ktorí čelia rastu populistických strán.
