TREBIŠOV/TOKAJ 21. júla (WEBNOVINY) – Obyvatelia siedmich tokajských obcí podpisujú výzvu vláde a žiadajú, aby ukončila rokovania s Maďarskou republikou o agende Tokaj, ktoré trvajú už niekoľko desaťročí a dosiaľ nikam neviedli. „Rokovania medzi oboma stranami pretrvávajú už niekoľko desaťročí a doposiaľ sa nedospelo k záverom, ktoré by vytvorili rovnocenné, nediskriminačné podmienky pre obidva štáty. Týka sa to predovšetkým výmery tokajskej pôdy.
Z historického hľadiska je naša oblasť rovnocenná s vinohradníckou oblasťou Tokaj v Maďarsku a naše požiadavky sú oprávnené a rovnocenné s platnou maďarskou legislatívou, čo je zakotvené aj v prístupovej zmluve Slovenska s Európskou úniou,“ uvádza sa vo výzve.
Obyvatelia slovenských tokajských obcí žiadajú zachovať na Slovensku samostatnú, uzavretú vinohradnícku oblasť Tokaj, ohraničenú katastrálnymi hranicami tokajských obcí. Ďalej žiadajú prijať takú legislatívu, aby slovenskí vlastníci pôdy, vinári, vinohradníci a obyvatelia siedmich tokajských obcí – Bara, Čerhov, Černochov, Malá a Veľká Tŕňa, Slovenské Nové Mesto a Viničky mali istotu, že ich práva budú navždy zachované aj pre budúce generácie.
Ako sa uvádza vo výzve, rokovania medzi oboma stranami pretrvávajú už niekoľko desaťročí a doposiaľ sa nedospelo k záverom, ktoré by vytvorili rovnocenné, nediskriminačné podmienky pre obidva štáty. Týka sa to predovšetkým výmery tokajskej pôdy. „Z historického hľadiska je naša oblasť rovnocenná s vinohradníckou oblasťou Tokaj v Maďarsku a naše požiadavky sú oprávnené a rovnocenné s platnou maďarskou legislatívou, čo je zakotvené aj v prístupovej zmluve Slovenska s Európskou úniou,“ píše sa vo výzve.
Ako pre agentúru SITA uviedol hovorca ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Juraja Kadáš, rezort sa k téme Tokaj v tomto momente nebude vyjadrovať. Šéf rezortu Zsolt Simon sa pritom ešte v januári tohto roku stretol s maďarským ministrom rozvoja vidieka Sándorom Fazekasom, s ktorým diskutoval aj o otázke tokajskej oblasti. Simon sa s maďarským kolegom zhodol, že obidve strany vyvinú maximálne úsilie, aby sa táto citlivá téma uzatvorila do konca tohto roka.
Angažuje sa aj Magda Haburová
V tejto otázke sa angažuje aj Magda Haburová, aktivistka, novinárka, autorka knihy Poklady slovenského Tokaja. Narodila sa vo Veľkej Tŕni a jej rodina je vlastníkom vinohradov, tokajskej pôdy a gazdovských historických pivníc vo Veľkej a Malej Tŕni. V súčasnosti je prezidentkou Združenia pestovateľov a malovýrobcov tokajského vína. „Posledný rok nikto nemá informácie o tom, v akom štádiu sú rokovania. Ja som sa zúčastnila na štyroch ako členka subkomisie za slovenskú stranu v rokoch 2008-2009 a vždy bola kameňom úrazu iba výmera tokajskej pôdy na slovenskej strane, pričom výmera na maďarskej strane sa nikdy nespochybňovala. Maďarsko u nás ju žiadalo obmedziť iba na 565,2 hektárov. Preto chceme, aby sa situácia konečne vyriešila,“ povedala Haburová. Región treba podľa nej revitalizovať a ľudia dodnes nevedia na čom sú,“ dodala. Výmera 565,2 hektárov nie je ničím podložená – ani historicky, ani reálne.
„V pondelok podpísané hárky nesieme do Bratislavy. Petíciu odovzdáme premiérke Ivete Radičovej a predsedom koaličných strán. My nechceme nič iné, len aby sa pripravila a schválila novela zákona o vinohradníctve a vinárstve, v ktorej je riešený aj Tokaj a vymedzený katastrami tradičných tokajských obci,“ uviedla Haburova.
História sporu
Spor okolo označenia vznikol po tom, čo Maďarsko v júli minulého roka napriek dohode, že každá zmena v legislatíve bude konzultovaná najprv s druhou stranou, zmenilo vo svojej legislatíve dohodnutý názov Tokaji na Tokaj. Zároveň požiadalo Európsku komisiu o chránené označenie pôvodu Tokaj. Komisia 1. decembra 2009 zverejnila vo vestníku ich návrh. Slovensko už v marci 2009 požiadalo o zaradenie názvu Tokaj do tohto registra a jeho požiadavku Európska komisia zamietla. Zverejnením maďarského návrhu v registri začala Slovensku plynúť dvojmesačná lehota na pripomienkovanie.
Vtedajšie Ministerstvo pôdohospodárstva SR zaslalo list eurokomisárke pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Mariann Fischer Boelovej a žiadalo o pomoc pri riešení problému so značkou Tokaj. Vtedajší štátny tajomník ministerstva Ján Slabý rokoval v európskej Komisii pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka v Bruseli. Napokon Slovensko dosiahlo zaregistrovanie označenia Vinohradnícka oblasť Tokaj.
Maďarská republika však zažalovala Európsku komisiu a požaduje zrušenie jej zápisu chráneného zemepisného označenia „Vinohradnícka oblasť Tokaj“. Dôvodom žaloby je skutočnosť, že v čase zápisu, vo februári 2010, nebola slovenská legislatíva v súlade s tým, čo Európska komisia vykonala. Vinohradníci z juhovýchodu Slovenska môžu používať názov Tokaj, o ktorý má Slovensko dlhodobé spory so susedným Maďarskom, od začiatku júna minulého roku. Umožnila im to novela zákona o vinohradníctve a vinárstve, ktorú na návrh minulej vlády schválil parlament v skrátenom legislatívnom konaní. V novele zákona Slovensko ustúpilo od členenia na stolové a akostné vína. Nová kategorizácia je založená na zdôraznení zemepisného označenia. Slovenský vinohradnícky región sa po novom člení na vinohradnícke oblasti Malokarpatská, Južnoslovenská, Stredoslovenská, Nitrianska, Východoslovenská a Tokaj.