MOSKVA 9. mája (WEBNOVINY) – Mohutnou vojenskou prehliadkou v Moskve za účasti tisícov vojakov si Rusko v piatok pripomenulo koniec druhej svetovej vojny, ktorý je v krajine známy ako Deň víťazstva nad fašizmom.
Slávnostná prehliadka, ktorá bola väčšia než po minulé roky, zahŕňala okrem vojakov tanky, delostrelectvo, mobilné raketové odpaľovacie zariadenia ako aj najmodernejšie stíhačky. Prítomným sa prihovoril prezident Vladimir Putin a vojnovým veteránom odkázal, že tých, ktorí porazili fašizmus, Rusko nikdy nezradí.
Putin priletel na Krym
Ruský prezident Vladimir Putin priletel v piatok na Krym. Je to jeho prvá návšteva polostrova od marcovej anexie. V rámci osláv konca druhej svetovej vojny sa prihovoril príslušníkom námorných síl v Sevastopole, pričom privítal začlenenie Krymu do Ruskej federácie.
Ukrajinské ministerstvo zahraničia okamžite Putinovu návštevu Krymu odsúdilo a označilo ju za provokáciu. „Takáto provokácia len opäť dokazuje, že Rusko sa vedome snaží o ďalšiu eskaláciu napätia v ukrajinsko-ruských vzťahoch,“ uviedlo ministerstvo v stanovisku.
Generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen rovnako skonštatoval, že návšteva ruského prezidenta je „nevhodná“. Dodal tiež, že nevidí žiadne náznaky údajného sťahovania ruských vojsk z ukrajinských hraníc. Ruský rezort diplomacie reagoval slovami, že je asi „slepý“.
„Železná vôľa sovietskeho ľudu, jeho odvaha a životná sila zachránili Európu od otroctva,“ povedal Putin a dodal, že Rusko za cenu miliónov životov prenasledovalo nacistov až do Berlína, kde dosiahlo ich úplnú porážku. Túto „pravdu“ bude Moskva podľa neho vždy chrániť a zastávať a nedovolí, aby boli hrdinovia zabudnutí.
Klaus išiel oslavovať na ruskú ambasádu
Český exprezident Václav Klaus prišiel v piatok 9. mája na recepciu na ruskej ambasáde pri príležitosti Dňa víťazstva, teda na oslavu výročia konca druhej svetovej vojny. Išiel tam napriek tomu, že súčasný prezident Miloš Zeman a členovia vlády Bohuslava Sobotku účasť odmietli pre nesúhlas s postupom Ruska voči Krymu a Ukrajine.
Svoju prítomnosť odôvodnil Klaus tým, že on je stará generácia a pamätá sa, že „koniec vojny bol 9. a nie 8. mája, ako sa to teraz nezmyselným spôsobom posunulo“. „Chodil som tam dlhé roky a považoval by som za nelojálne voči sebe, keby som sa zľakol toho, že budú nejakí ´pisálkovia´ písať o mne nevľúdne správy,“ povedal Klaus. Na klope saka mal
oranžovočervenú stužku, ktorou si v Rusku pripomínajú vojenských hrdinov. Tohto roku si ich prisvojili proruskí separatisti na Ukrajine.
—-> TU.
Na ruskej ambasáde podľa Klausa zaznamenali, že tam bol „celý Hrad“, celá Zemanova kancelária. „Len Zemana nechali doma. Možno, že mu nedovolili, aby prišiel,“ poznamenal podľa serveru www.iDNES.cz Klaus.
Porážku fašizmu si Európa pripomína o deň skôr. Dôvodom je fakt, že vtedajší Sovietsky zväz požadoval opakovanie aktu podpisu nemeckej kapitulácie v Berlíne, keďže siedmeho mája vo francúzskom Remeši údajne neboli prítomní oficiálni sovietski predstavitelia. Nemecké velenie podpísalo kapituláciu do rúk všetkých spojencov krátko pred polnocou ôsmeho mája, no v Moskve už bol nový deň.
Ruský vicepremiér Dmitrij Rogozin v piatok navštívil moldavskú separatistickú oblasť Podnestersko, kde si pripomenul Deň víťazstva nad fašizmom pri pamätníku sovietskych vojakov padlých počas druhej svetovej vojny.
Na obrade varoval pred opätovným „bujnením fašistickej pliagy“, pričom poukázal na minulotýždňové nepokoje v ukrajinskej Odese, kde zahynuli desiatky prevažne proruských aktivistov. Potvrdil tiež podporu Podnesterska zo strany Moskvy.
„Rusko urobí všetko možné, aby Podnestersko nebolo izolované,“ povedal Rogozin po ceremónii v proruskej oblasti susediacej s Ukrajinou, kam pricestoval na „súkromnú“ návštevu. Urobil tak napriek žiadosti moldavskej proeurópskej vlády, aby do Podnesterska necestoval.
„Rusko prevzalo na seba úlohu garanta bezpečnosti a v závislosti od vývoja podnikneme konkrétne kroky v tomto smere,“ citovala vicepremiéra tlačová agentúra Novosti PMR. Rogozin svoje vyjadrenie nekonkretizoval, Rusko však nesúhlasí s plánmi Kišiňova podpísať ešte tento rok asociačnú dohodu s EÚ.
Podnestersko sa od Moldavska odtrhlo krátko po tom, ako krajina v roku 1990 vyhlásila nezávislosť od Sovietskeho zväzu. Rusko má v tomto regióne 1500 vojakov, no jeho nezávislosť dodnes neuznalo. Polmiliónové obyvateľstvo Podnesterska je tvorené z tretiny Moldavcami, Rusmi a Ukrajincami.
Tamojší parlament v apríli vyzval Rusko a OSN na jeho uznanie za „zvrchovaný a nezávislý štát“. Moldavská vláda ešte v marci vyjadrila obavy, že Moskva by mohla pristúpiť k anektovaniu regiónu podobne ako v prípade ukrajinského Krymu. Rusko medzitým obvinilo Ukrajinu z blokády Podnesterska.
