BRATISLAVA 3. decembra (WEBNOVINY) – Nesúhlas s výstavbou podzemných garáží v areáli Bratislavského hradu a s plánovaným zasypaním či premiestňovaním časti pamiatok, ktoré tu objavili, vyjadrili dnes pred parlamentom desiatky ľudí. Obávajú sa, že súčasné riešenie vzácne pamiatky – rímske stavby postavené pre Keltov z prvého storočia pred naším letopočtom (p.n.l.) a z prelomu tisícročí, neochráni a zároveň ani nesprístupní verejnosti.
Ako pre média povedal počas stredajšieho protestu jeden z jeho organizátorov, nezávislý aktivista Matej Vagač, blízko hradu už existujú dve garáže a plánované podzemné garáže môžu narušiť tunel pod hradným kopcom. Podľa Vagača chýba potrebný geologický prieskum. Zároveň podľa neho treba do rozhodovania zapojiť verejnosť a odborníkov.
Na proteste čítali odborné stanoviská
Pokojný protest pred parlamentom sa začal o 17:00. Podľa protestujúcich sa unikátne archeologické pamiatky z čias Rímskej ríše nemajú zasypávať a ani premiestňovať, ale majú sa zrekonštruovať a sprístupniť odbornej aj laickej verejnosti. Protestujúci zdôraznili že sú apolitický.
Podľa archeologičky Tatiany Štefanovičovej, ktorá robila na hrade výskum ešte koncom 50. rokov, idea garáží sa objavila už v 80. rokoch, ale pre nálezy z obdobia Veľkej Moravy sa zámer podarilo zastaviť. Aktuálny výskum odhalil dvetisíc rokov staré nálezy, ktoré sú unikátne v strednej Európe. A preto „garáže na hrade nemajú čo robiť“, zdôraznila Štefanovičová.
Podľa viacerých odborných stanovísk geológov, historikov a archeológov, ktoré prečítali počas protestu, je na prvom mieste zachovanie pamiatok, ktoré sú spoločným historickým dedičstvom Európy. Patrí medzi ne aj kameňolom z 15. storočia, ktorý by sa nemal zničiť a v rámci pripravovanej barokovej záhrady by sa mala prezentovať aspoň jeho časť.
Pod výzvu sa podpísali tisíce ľudí
Kancelária NR SR však opakovane tvrdí, že výstavba garáže nálezy neohrozí. Pripomína tiež, že v areáli od začiatku pracujú archeológovia a všetky rozhodnutia o nálezoch má pod dohľadom Krajský pamiatkový úrad v Bratislave. Archeologický prieskum ukončili v júli a odvtedy Kancelária NR SR viackrát rokovala s Krajským Pamiatkovým úradom v Bratislave o spôsoboch prezentácie objavených pamiatok. Pamiatkari definitívne rozhodli začiatkom novembra.
Protest pripravili koordinátori otvorenej výzvy predsedovi NR SR z 24. novembra, v ktorej žiadajú o záchranu archeologických pamiatok na Bratislavskom hrade. „Ide o najstaršie murované stavby v strednej Európe, staršie ako slávne neďaleké rakúske Carnuntum,“ upozorňujú.
Pod otvorenú výzvu predsedovi NR SR zverejnenú na internete sa do stredy podpísalo približne 6700 ľudí. Koordinátori výzvy ju v pondelok 1. decembra odovzdali v kancelárii predsedu NR SR a v tom čase sa pod ňu podpísalo približne 6000 ľudí.
Medzi koordinátormi výzvy sú: archeologička Tatiana Štefanovičová, historik z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského (UK) Martin Homza, historik z Pedagogickej fakulty UK Pavol Matula, nezávislý aktivista Bratislava otvorene Matej Vagač a študenti UK Tomáš Tkáčik a Maroš Gápa. Podľa aktuálnych informácií organizátorov dnešného protestu bude s nimi Kancelária NR SR o probléme rokovať.
Predseda parlamentu garáže obhajuje
Ako v stredu povedal predseda parlamentu Peter Pellegrini, garáže, ktoré postavia pod nádvorím Bratislavského hradu, majú opodstatnenie a budú slúžiť verejnosti a nie poslancom. „Zdôrazňujem, že nejde o garáže pre poslancov. Pôjde o garáže pre verejnosť. Hradný areál, ktorý po rekonštrukcii má čo ukázať, má slúžiť v prvom rade turistom a návštevníkom. Ak chceme, aby sa areál využíval naplno, je potrebné, aby návštevníci mali kde zaparkovať,“ povedal novinárom Pellegrini.
Predseda parlamentu zároveň zdôraznil, že plánovaná výstavba podzemných garáží neohrozí pamiatky z keltských dôb objavené na severnej terase Hradu. Pre ochranu pamiatok sa vjazd do garáže posunul. Časť nálezov sa po dohode s pamiatkarmi zakonzervuje a zasype zemou, časť pamiatok sa sprístupní verejnosti.
Organizátori protestu podrobne svoje požiadavky opísali vo výzve zverejnenej na internete na adrese: https://www.peticie.com/otvorena_vyzva_predsedovi_nrsr. Okrem iného žiadajú, aby bola vytvorená zvláštna komisia, v ktorej budú mať zastúpenie občianski aktivisti, odborníci z vysokých škôl, Slovenskej akadémie vied, Mestského ústavu ochrany pamiatok a Krajského pamiatkového úradu v Bratislave, ako aj študenti histórie, archeológie a príbuzných odborov. Komisia by preskúmala, či stavebné riešenie rešpektuje kultúrne a historické záujmy, o čom by ďalej rokovala s firmou, ktorá zabezpečuje stavbu. Chcú „zastavenie všetkých stavebných prác v hradnom areáli dovtedy, kým nebude zvláštnou komisiou schválený prepracovaný stavebný projekt“. Tým by sa podľa nich predišlo „nevhodnému konaniu, ktoré by mohlo dotyčné stavebné pamiatky trvale znehodnotiť“.
Unikátne stavby, ktoré si dali postaviť rímskymi staviteľmi Kelti, objavili archeológovia v minulom a tomto roku na severnej terase hradu, pod bývalou Zimnou jazdiarňou z čias Márie Terézie, v okolí bývalej barokovej záhrady. Takéto stavby mimo územia starovekej Rímskej ríše doteraz neobjavili. Zachovali sa tu dvetisíc rokov staré múry, fragmenty zdobenej dlážky, ucelená liata dlážka, interiérová omietka.
Výskum odkryl vzácne zlaté a strieborné keltské mince, rímske mince z prvého storočia p. n. l. a ďalšie artefakty. Objavy rímskych stavieb z obdobia ešte pred vznikom hranice Rímskej ríše, Limes Romanus, sú natoľko dôležité že sa naši archeológovia s nimi zapojili do Európskeho projektu Danube Limes Brand. V oblasti náleziska plánujú obnoviť barokovú záhradu s artefaktmi z minulosti a pod jej úrovňou vzniknú podzemné garáže.
