BRATISLAVA 8. novembra (WEBNOVINY) – Slovenský cyklista Peter Sagan sa vrátil plný netradičných zážitkov z náročného teambuildingu jeho budúceho zamestnávateľa Tinkoff-Saxo spojeného s výstupom na najvyšší bod Afriky Kilimandžáro.
Saganovi sa podarilo vystúpiť až na vrchol
Spolu so siedmimi desiatkami ďalších členov tímu sa mu podarilo vystúpiť až na vrchol vo výške 5895 m. „Bolo to skutočne niečo netradičné. Tím to stálo veľa peňazí, ale stálo to za to, akcia splnila účel. Zažili sme extrémne podmienky. Nebolo to o tom, aby sme sa zabavili, ale aby sme ako tím spolupracovali a pomáhali si,“ rozhovoril sa po návrate Peter Sagan.
Ešte pred výstupom členov tímu si celú trasu na vrchol Kilimandžára vyskúšal šéf družstva Bjarne Riis. Zvládol to za štyri dni a usúdil, že šesť dní bude stačiť na pre celú výpravu. Riis sa osobne presvedčil, že trasa je bezpečná. Na najvyšší vrchol Afriky sa vydalo osemdesiat členov Tinkoff-Saxo, okrem cyklistov aj manažéri, maséri, lekári či mechanici.
Výprava išla postupne, najskôr zo základného tábora vo výške 1600 m do ďalšieho vo výške 3000 m. Potom sa dostali do 3600 m, následne vyššie o ďalších tisíc metrov, aby si telo zvyklo. Nasledoval návrat do tábora vo výške 3600 m a potom presun do vrcholového tábora, odkiaľ sa v noci z utorka na stredu 5. novembra začal výstup na vrchol.
„Mali sme trochu smolu na počasie, lebo sme zastihli obdobie dažďov a vetra. V utorok sme po večeri spali len dve hodiny a o polnoci sme vyrazili na Kilimandžáro. Trvalo nám to šesť hodín, bolo to veľmi náročné, viacerých z nás bolela hlava, z nosa tiekla krv. Niektorí preto ani nevyšli na vrchol,“ uviedol Peter Sagan.
Skupiny si pri výstupe pomáhali
Členov tímu rozdelili do desať až jedenásťčlenných skupín, v ktorých vzájomne spolupracovali. Navzájom sa vo vysokej nadmorskej výške podporovali, pomáhali si pri výstupe. Niektorí sa dostávali do fyzickej krízy, že už ani nemohli chodiť. „Boli to stavy, ktoré odhalili, kto je aký človek,“ poznamenal Peter Sagan, ktorý pri vrcholovom útoku bol v skupine s bratom Jurajom a Michaelom Kolářom.
„Všetci sme mali krízu. Keď sme sa dostali do výšky nad 5000 m, nemali sme už dostatok kyslíka. V závere sme pre bolesti hlavy išli viac-menej už len zo zotrvačnosti. Človeku prebehli hlavou myšlienky, načo vlastne ide hore. Keď sme boli asi 1,5 hodiny od vrcholu, zdalo sa nám, že je to celá večnosť. Hore to boli ale skvelé pocity. Juro mal od dojatia slzy v očiach. Ja som si dal teplý čaj a prišlo mi zle,“ priznal 24-ročný Žilinčan, ktorý doteraz jazdil v tíme Cannondale.
Osemdesiatťčlenná výprava Tinkoff-Saxo bola v opatere asi 300 domácich šerpov, ktorí stavali stany, varili, nosili ťažké náklady a starali sa o kempy. „Jedlo bolo celkom dobré, no hygiena veľká nebola. Spali sme celý čas v stanoch. Bolo to dosť extrémne. Naše veci boli veľmi vlhké. Každý si siahol na maximum. Bolo to nielen o kondičke, ale aj psychike. Celé je to veľké dobrodružstvo. Ak si chce niekto niečo dokázať, nech ide na Kilimandžáro,“ uviedol úradujúci majster Slovenska.
Reakcie Petra Sagana pre agentúru SITA poskytol jeho mediálny manažér Jozef Korbel.
