Prečo niektorí ľudia priberajú, aj keď sa celý život snažia jesť zdravo a neustále svoje telo a metabolizmus trýznia diétami a kalorickým deficitom? Zisťuje sa, že príčinu môžeme hľadať oveľa hlbšie než len v nedostatočnej disciplíne. Psychológia dnes čoraz jasnejšie ukazuje, že telo nereaguje len na kalórie, ale aj na zážitky, ktoré prekročili hranice bezpečia.
Trauma, vrátane sexuálneho zneužívania v detstve, chronickej hanby či dlhodobého pocitu ohrozenia môže zmeniť nervový systém človeka natoľko, že priberanie sa stane formou ochrany. Psychologička Mgr. Katarína Tekáčová v rozhovore vysvetľuje, prečo nám jedlo často nahrádza bezpečie, po ktorom naše telo baží od útleho detstva.
skryte
Ako sa trauma, napríklad sexuálne zneužívanie v detstve, môže „pretaviť“ do správania, ktoré vedie k priberaniu?
Priberanie je v podstate len jeden z možných prejavov traumy u človeka. Niekto extrémne chudne a niekto môže priberať, poruchy príjmu potravy majú rôznu formu. Je to individuálne a záleží to od adaptačného mechanizmu. Správanie, ktoré to spôsobuje je forma obranného mechanizmu.
Ste celý život na diéte? Môžu vám zničiť metabolizmus a vedú k priberaniu, varuje odborníčka - ROZHOVOR
Nervový systém sa snaží čo najviac brániť, aby škody čo najviac eliminoval a tak môže dôjsť k odpojeniu od svojho tela. Vnímanie tela, ako niečo cudzie, odpojenie sa od emócií a prípadne to posilňovať prejedaním, zajedaním emócií. Spôsob, ako svoje telo potrestať. Pretože sa môže stať, že svoje telo potom môže už ako dospelá osoba vnímať (podvedome) ako nepriateľa.
Aké procesy prebiehajú v psychike človeka, keď si telo vytvára túto obrannú vrstvu? Je to vedomé alebo nevedomé?
Trauma s veľkým T u dieťaťa (ako je napríklad sexuálne zneužívanie) mení štruktúru mozgu (prefrontálneho kortexu, amygdaly, hipokampus) a nedeje sa to na vedomej úrovni. Táto zmena štruktúry môže ovplyvňovať vzťah k jedlu, impulzivitu, reguláciu stresu a tiež schopnosť rozhodovať sa. Človek si obvykle nepovie: „Priberiem, aby som bol v bezpečí.“ To všetko sa deje na podvedomej úrovni.
A práve bezpečie sa stáva pre telo a nervový systém prioritou aj v situáciách, kedy to nebezpečie už nehrozí. Ako som spomínala, obvykle to vedie k odpojeniu sa od tela (disociácia). Ak sa straumatizovaný človek necíti bezpečne vo svojom tele, nevie sa oň ani starať, nevníma jeho potreby a nevie ho ani „počúvať“. Vtedy priberanie prebieha bez kontroly, signálov a hraníc.
Prečo si telo niekedy začne „budovať“ nadváhu ako formu ochrany – pred čím sa vlastne chráni?
Tu netreba hľadať logiku, racionálna myseľ s tým nič nemá. Vytváranie ochrannej vrstvy nie je voľba. Je to neurobiologická reakcia na zranenie. V podstate sa dá povedať, že je to múdrosť tela ako prežiť, aj keď to znie možno zvláštne. Tá vrstva totiž vznikla v čase, keď to bolo najlepšie možné riešenie ako sa obrániť pred extrémne silnou emočnou bolesťou a absolútnou stratou bezpečia v detstve.
Aké typické psychické vzorce alebo správanie sprevádzajú ľudí, ktorí majú obezitu ako dôsledok traumy?
Nenazvala by som to typickými, pretože nikto nie je nejaký vzorec, ale takýto ľudia môžu často pociťovať odpojenie od tela alebo až odpor k svojmu telu, pocit, že ich telo „ich zradilo“, fobický strach z cítenia emócií, z pocitu hanby, ktorý môže viesť až k izolácii. Dokonca tam môže byť aj podvedomý strach z chudnutia (vyzerať tým pádom príťažlivo) a zoznam by pokračoval ďalej. Neplatia všetky vzorce pre každého, ale mnohé sa opakujú.
Môže byť priberanie spôsobom, ako sa telo snaží utlmiť emócie, spomienky, bolesť? Ako si všimnúť, že nevnímame jedlo len ako výživu ale ako náplasť?
Áno presne tak, jedlo je v tom prípade forma na utlmenie pocitov, akýchkoľvek, pretože sa telo naučilo, že pocity sú veľké nebezpečenstvo. Všimnúť si to vieme aj veľmi jednoduchým cvičením.
Nevedeli ste v detstve, v akej nálade príde rodič domov? V dospelosti môžete trpieť CPTSD - ROZHOVOR
Stačí, ak si vedome dovolíte všimnúť si moment tesne pred tým, ako si vložíte jedlo do úst a preskúmate, čo v tele práve cítite a kde to cítite? Alebo aká situácia tomu predchádzala. Bola to hádka, konflikt, strach, niekto vás odignoroval, cítite sa nevypočuto atď.? A postupne sa trénujete vo všímavosti týchto situácií a vašich vzorcov správania. Aj o tomto, je napríklad učenie sa mindfulness.
skryte
Veľa ľudí s traumou hovorí, že im jedlo prináša „pocit pokoja“. Prečo sa jedlo stáva náhradou za pocit bezpečia alebo lásky?
Je to forma adaptácie, telo si pamätá ohrozenie a preto si hľadá formu ochrany. Jedlo môže byť jedna z nich.
Je pravda, že u mnohých obetí zneužívania sa v dospelosti objavujú poruchy príjmu potravy – prejedanie, bulímia, anorexia? Prečo k tomu dochádza?
Áno, je to tak. Trauma mení nervový systém a teda aj schopnosti regulácie emócií, mení vzťah k vlastnému telu. Pri sexuálnom zneužívaní, ak to poviem zjednodušenie, dieťa zažíva totálnu bezmocnosť, stratu akejkoľvek kontroly a bezpečia aj v spojitosti so svojim telom. Akoby ho telo vlastne zradilo. Jedlo je niečo, čo môže mať pod absolútnou kontrolou a je to niečo práve v súvislosti s telom. Preto je to veľmi častá forma správania. Takto sa snaží nervový systém vysporiadať s traumatickým zážitkom.
Môže sa trauma prenášať aj na metabolickej alebo hormonálnej úrovni?
Áno, dosť úzko to súvisí. Traumatizovaný človek môže zažívať chronický, dlhodobý alebo opakovaný stres, telo na to samozrejme reaguje. V dnešnej dobe už vieme, že neexistuje oddelenie tela od mysle. Sú veľmi silno prepojené a neustále spolu komunikujú.
Zacyklení v trápení: Ako sa prestať utápať v myšlienkach a konečne sa upokojiť - ROZHOVOR
Tak ako každý systém tele, je ovplyvnený aj metabolizmus aj hormonálny systém. Preto u ľudí s traumou sa vyskytujú časté výkyvy energie, únava, problémy so spánkom, spomalený metabolizmus, prejedanie, podráždenosť. Je pre telo veľmi vyčerpávajúce držať systém aktivácie neustále zapnutý.
Ako sa dá v terapii rozpoznať, že obezita klienta má hlbšie korene v traume, a nie len v životnom štýle?
To spolu veľa krát dosť súvisí, ale obezita má veľa faktorov a je to veľmi individuálne. Obvykle ide o kombináciu genetiky, prostredia a psychiky. Takým najviac rozpoznateľným znakom je automatické, impulzívne až nevedomé jedenie, zajedania pocitu prázdna, vnútorného napätia alebo zúfalstva. Nie je to vtedy o zlozvyku, ale hlavne o obrannom mechanizme a spúšťaní systému prežitia.
Aké sú prvé kroky k uzdraveniu takejto silnej traumy?
Tu by som chcela podotknúť, že to vôbec nemusí byť „silná“ trauma. Tu nerozhoduje intenzita udalostí, ale intenzita, akou ju konkrétny človek prežíva a či v tom ostáva sám. Často ide o dlhodobé nenápadné zranenia, ktoré dieťaťu skrátka zobrali pocit bezpečia a má pocit, že sa nemá s tým komu zdôveriť. Chronická kritika, hanba, vysoké nároky, dlhodobé pocity samoty v detstve, naučené potláčanie emócií a pod. Aj tieto malé traumy s malým t dokážu spôsobiť tie isté ťažkosti.
Hovorí sa, že trauma sa „ukladá v tele”. Ako ju z tela vypustiť?
Áno, hovorí sa to a aj sa to deje. Teraz budem citovať Gábora Mate: „Z traumy sa nedá vyrozprávať. Trauma sa ukladá v tele a cez telo sa dá dostať aj von.“ Obnova kontaktu s telom a spracovávanie traumatických spomienok nie je jednoduché, ale ak človek pocíti, že „takto už proste nechcem žiť“ je to ten prvý liečivý a silný moment.
Ste na materskej, no o peniaze ho musíte prosiť? Finančné zneužívanie je skryté násilie - ROZHOVOR
Dôležité je, aby sa do toho nepúšťal človek sám. Odborník, terapeut, je v takýchto prípadoch nutnosťou. Konfrontácia s traumou nie je žiadna sranda a pod neodborným vedením môže byť opätovný stret s traumou retraumatizujúci zážitok.
Dá sa po rokoch „naučiť telo cítiť sa znovu bezpečne“, aby už nemalo potrebu si vytvárať ochranný pancier?
Áno samozrejme, deje sa to cez malé opakované mikrozážizky a chce to čas, ale rozhodne to nie je nemožné. Ďalej je dôležitá existencia alebo obnova zdravých vzťahov, čo doslova prepája mozog späť k pocitu bezpečia. No a v neposlednom rade, postupné spájanie sa s vlastným telom, budovanie vzťahu sám so sebou a dovolenie si prežívať emócie, sú jemné, ale veľmi dôležité fázy, v ktorých človek začína svoje telo opäť vnímať ako miesto, kde je bezpečne.
skryte
Akú úlohu zohráva sebaprijatie a vzťah k vlastnému telu v liečení takýchto klientov?
Vzťah k vlastnému telu je absolútne kľúčový, pretože len tak si dokážeme vytvoriť pocit vnútorného bezpečia. Zároveň sa tým znižuje hlboký pocit hanby, ktorý býva veľmi častým pocitom spojeným s traumou a udržiava človeka v sebadeštruktívnych presvedčeniach a vzorcoch správania. Až keď telo nie je nepriateľom, ale miestom, v ktorom sa cítim bezpečne, môže začať skutočné spracovávanie emócií a uzdravovanie starých zranení.
Ako môžu blízki citlivo pristupovať k človeku s obezitou, ktorá môže mať pôvod v traume?
V prvom rade je dôležité, aby si blízki uvedomili, že obezita nie je primárny problém, ale len prejav správania. Nepozerať sa na toho človeka ako na niekoho, kto by mal schudnúť, ale na niekoho, komu chcú porozumieť. Obvykle majú blízki strach o zdravie a život toho človeka a je potrebné, aby sa o tom otvorene porozprávali a neprenášali naňho svoju frustráciu a nevyvíjali tlak na akčné kroky. Skôr aby boli v pozícii podpory, aktívnych poslucháčov a spolutvorcov pocitu bezpečia. Pretože nikto nevie toho človeka dotlačiť do krokov, ktoré zvládne, iba on sám.
