BRATISLAVA 16. októbra (WEBNOVINY) –
História názvu Tešedíkovo
Názov Tešedíkovo určili obci Pered v roku 1948 vyhláškou povereníka vnútra z 11. júna 1948. V súčasnosti ide o zaužívaný názov, ktorý obec používa 65 rokov a je súčasťou celosvetovej databázy geografických údajov a mapových diel.
Súčasný názov obce Tešedíkovo podľa materiálu ministerstva vnútra zodpovedá všetkým zákonným požiadavkám kladeným na názov obce z územia Slovenskej republiky.
Pomenovaním obce podľa Samuela Tešedíka sa vzdáva hold významnej osobnosti slovenskej histórie, ktorá je súčasťou našich spoločných uhorských dejín a ktorú si s patričnou úctou pripomínajú aj naši maďarskí susedia. Samuel Tešedík sa považuje za zakladateľa hospodárskeho školstva v Uhorsku a v Európe.
Ako pedagóg pôsobil od roku 1768 až do svojej smrti ako farár v Sarvaši medzi slovenskými dolnozemskými osadníkmi a rozvinul mnohostranné vzdelávacie a ľudovýchovné aktivity. V Sarvaši v roku 1780 založil Praktický hospodársky inštitút, ktorý bol prvý svojho druhu v Uhorsku a v Európe.
Bol členom Kráľovskej školskej komisie v Bratislave a stal sa hlavným poradcom grófa Juraja Festetiča, s ktorým v roku 1798 založili prvú vysokú poľnohospodársku školu na svete pod názvom Georgicon. Na pripomenutie jeho pamiatky udeľuje od roku 1961 Maďarská agrárna asociácia každoročne pamätnú plaketu Samuela Tešedíka.
Obec o zmenu názvu žiadala na základe výsledkov minuloročného referenda miestnych obyvateľov. Dôvodom bola snaha o prinavrátenie k pôvodnému názvu obce. Rezort vnútra však navrhol kabinetu nesúhlasné stanovisko.
„Nie som prekvapený, dalo sa to očakávať,“ uviedol pre agentúru SITA starosta Tešedíkova Gyula Borsányi.
Zmeniť názov obce môže vláda len so súhlasom obce na základe splnenia zákonných podmienok.
Názov musí byť v štátnom jazyku
Zákon o obecnom zriadení ustanovuje, že názov obce sa uvádza v štátnom jazyku a podľa zákona o štátnom jazyku Slovenskej republiky sa v štátnom jazyku uvádzajú názvy obcí a ich častí.
V ústave je zakotvené, že na území Slovenskej republiky je štátnym jazykom slovenský jazyk.
V súčasnosti sa názov Pered používa ako označenie obce v maďarskom jazyku. Je aj v prílohe nariadenia vlády, ktorým sa vydáva zoznam obcí, kde občania Slovenskej republiky patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 20 percent obyvateľstva.
„Pered to je univerzálny historický názov, to nie je maďarský názov, v maďarčine nemá žiadny význam. Používal sa v maďarčine aj v slovenčine,“ argumentuje starosta Borsányi.
Zásadné výhrady k zmene názvu obce Tešedíkovo na Pered mala Stála názvoslovná subkomisia Terminologickej komisie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Nesúhlas so zmenou názvu vyjadrila preto, že by podľa nej došlo k porušeniu zákona o obecnom zriadení a zákona o štátnom jazyku.
K uhorskému názvu sa nechcú vracať
Stanovisko subkomisie odsúhlasilo ministerstvom kultúry, ktoré taktiež neodporúča zmenu názvu obce Tešedíkovo na Pered. Ministerstvo poukazuje na skutočnosť, že oficiálne názvy obcí, nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky, sa určujú výlučne v štátnom jazyku SR pri súčasnom rešpektovaní spisovnej normy slovenského jazyka. Borsányi si myslí, že navrhovanou zmenou názvu ich obce by zákony neboli porušené.
Vláda podľa ministra vnútra Roberta Kaliňáka miestne referendum neignorovala, zákony však podľa neho hovoria jasnou rečou. „Názvy obcí musia byť v štátnom jazyku a navrhovaný názov je maďarský. Z nášho pohľadu je to pôvodný uhorský názov a nemyslíme si, že je dobré sa k nemu vracať, tak isto ako sa Bratislava nevráti k Pozsony,“ uviedol Kaliňák.
Video: Tešedíkovo chcela obec premenovať na Pered, nič z toho nebude