BRATISLAVA 7. januára (WEBNOVINY) – Občianske súdne konanie by malo byť od tohto roka rýchlejšie. Zabezpečiť to má novela zákona Občianskeho súdneho poriadku, ktorá do neho prináša niektoré nové procesné lehoty.
„Tak, aby ich mali niektoré najmä administratívne alebo procesné úkony súdu a nepredlžovalo sa kvôli ním súdne konanie,“ vysvetlila ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská.
Často sa napríklad stávalo, že niekto podal žalobu a druhá strana sa o nej dozvedela po roku, dvoch.
„Účastník by sa mal dozvedieť o tom, že je proti nemu nejaký spor vedený dozvedieť čo najskôr, aby mal vôbec ešte dôkazy, písomnosti,“ myslí si štátna tajomníčka MS SR Mária Kolíková.
Po novom sa bude musieť druhá strana dozvedieť o podaní návrhu do 60 dní. V prípade návrhu na zmenu účastníkov konania musí súd do mesiaca rozhodnúť. Napríklad aj v prípade, ak sa konanie skončí a súd nerozhodol o trovách konania, bude tak musieť urobiť do 30 dní.
S cieľom zefektívniť konanie zaviedli aj zmenu, ktorá súvisí s preukazovaním práceneschopnosti a možnosti ospravedlniť sa z pojednávania.
„Chceme zabrániť obštrukciám zo strany účastníkov konaní a advokátov v civilnom konaní, “ dodala Žitňanská s tým, že aj to býva častým dôvodom predlžovania konaní. „Vieme o tom, že PN-ky sa zneužívali nielen v trestnom konaní,“ tvrdí Kolíková.
Zlomená ruka sa neospravedlní
Po novom bude musieť účastník konania predložiť aj vyjadrenie lekára, že zdravotná nespôsobilosť je taká vážna, že sa nemôže zúčastniť na konaní. „Napríklad zlomená ruka takým dôvodom zaiste nie je,“ vyhlásila Kolíková. Ak účastník má problém dostaviť sa na pojednávanie a neoznámi to súdu tak včas, aby bolo možné zrušiť ho, druhá strana bude mať právo domáhať sa paušálnych trov – ak pojednávanie zmarí bežný účastník 15 eur, u právneho zástupcu je to 100 eur.
Za veľmi dôležitú časť novely Žitňanská považuje tú, ktorá sa vzťahuje na výkon rozhodnutí, dotýkajúcich sa maloletých detí.
„V praxi často existuje právoplatné rozhodnutie súdu, ktoré upravuje styk oboch rodičov s dieťaťom, ale pokiaľ jeden rodič fakticky zabraňuje tomu, aby sa dieťa stretávalo s druhým rodičom, tak sa na to len pozeráme a sme bezmocní ako štát,“ upozornila ministerka.
Tento stav podľa nej nie je v poriadku a vytvára veľký tlak na popularitu striedavej starostlivosti, čo je však už iná situácia.
„Tu ide o to, aby sme umožnili tým rodičom, ktorým nebolo zverené dieťa, ale majú právo sa s ním napríklad každý druhý víkend stretávať, aby sa s ním naozaj mohli každý druhý víkend stretnúť,“ vysvetlila.
Postavenie súdu sa posilňuje
Štát bol doteraz v tomto prípade bezzubý, teraz sa posilňuje postavenie súdu. Pri výkone rozhodnutia nebolo možné napríklad vstúpiť do obydlia, kde bolo dieťa neoprávnene zadržiavané resp. odkiaľ sa malo odňať. Súd nemohol ani nariadiť pojednávanie pred odňatím dieťaťa s cieľom dať povinnému rodičovi ešte jednu šancu alebo zistiť podrobnejšie dôvody, prečo rodič nerešpektuje rozsudok.
Podrobnosti výkonu rozhodnutia o výchove maloletých sú upravené vo vyhláške ministerstva spravodlivosti, ktorá vznikla na základe medzirezortnej dohody pár mesiacov po prijatí zákona.
„Vyhláška upravuje kompetencie nielen súdu, ale aj polície, ako má spolupracovať súd s úradmi sociálnej ochrany, prípadne aká má byť kooperácia školských zariadení,“ spresnila Žitňanská.
Výška pokuty za neplnenie rozhodnutia súdu alebo nereagovanie na výzvu sa zvyšuje z doterajších 60 na 200 eur a bude ju možné uložiť aj opakovane. Do úvahy bude prichádzať aj zastavenie výplaty rodičovského príspevku, prípadne prídavku na dieťa ak napríklad jeden z rodičov neplní rozhodnutie súdu, alebo ak nereaguje na výzvu súdu. Tomu, kto by maril výkon opatrenia na odňatie dieťaťa alebo právnickej osobe, ktorá neposkytuje sudcovi súčinnosť, bude môcť súd uložiť poriadkovú pokutu až do výšky 820 eur.