SINGAPUR 15. novembra (WEBNOVINY) – Americký prezident Barack Obama počas nedeľňajšieho summitu USA-ASEAN (Združenie krajín juhovýchodnej Ázie) odkázal barmskému vojenskému režimu, aby prepustil opozičnú líderku Aun San Su Ťij, ako aj ostatných politických väzňov, a zastavil represie voči menšinám. Výzva bola súčasťou schôdzky 11 lídrov v Singapure, na ktorej sa okrem Obamu zúčastnil aj barmský premiér Thein Sein. Ako informoval tlačový tajomník Bieleho domu Robert Gibbs, Obama sa v tejto veci obrátil „priamo na vládu“, čím chcel zrejme naznačiť, že prezident hovoril priamo so Seinom. Takýto rozhovor predstavuje výnimočnú udalosť, keďže predstavitelia západných mocností sa doteraz vyhýbali priamemu kontaktu s barmskou chuntou.
Situácii v Barme mal byť venovaný celý odsek záverečného vyhlásenia zo summitu, ktoré však zrejme nebude obsahovať výzvu na prepustenie politických väzňov, ako navrhovali USA. Barmská vláda plánuje na budúci rok uskutočniť dlho očakávané voľby ako prvý krok smerom k demokracii, zatiaľ však nie je jasné, či sa na nich bude môcť zúčastniť aj väznená Su Ťij. Výsledky parlamentných volieb v roku 1990, v ktorých presvedčivo zvíťazila opozičná Národná liga za demokraciu pod vedením Su Ťij, chunta odmietla uznať. Podľa očakávaní malo spoločné vyhlásenie USA a ASEAN vyzvať na „slobodný, spravodlivý, inkluzívny a transparentný“ priebeh volieb v Barme, aby boli „dôveryhodné pre medzinárodné spoločenstvo“.
Barack Obama a Thein Sein pred začiatkom rokovaní spoločne pózovali pri skupinovom fotografovaní všetkých 11 zúčastnených lídrov, podľa tlačovej agentúry AP však stáli ďaleko od seba a nenadviazali nijaký kontakt. V novembri Barmu navštívili dvaja vysokopostavení diplomati USA, ktorí absolvovali súkromné stretnutie so Su Ťij. Išlo pritom o najvyššie postavených zástupcov USA, ktorí navštívili Barmu za posledných 14 rokov. Napriek určitému uvoľneniu v americko-barmských vzťahoch dáva Washington jasne najavo, že nezruší svoje ekonomické sankcie, kým nebude Su Ťij na slobode. Laureátka Nobelovej ceny za mier strávila v domácom väzení 14 z posledných 20 rokov.
SITA/AP