PARÍŽ 28. novembra (WEBNOVINY) – Tri národné parlamenty eurozóny budú ešte hlasovať o schválení dohody medzinárodných veriteľov o znížení gréckeho dlhu.
Nemecký Bundestag (dolná komora parlamentu) bude o téme hlasovať koncom týždňa. Dohoda tu však podľa agentúry Reuters pravdepodobne má voľnú cestu, keďže väčšina stredopravej koalície kancelárky Angely Merkelovej, ako aj opoziční sociálni demokrati a zelení pomoc Grécku podporujú.
Dohodnutý balík opatrení musí schváliť aj holandský parlament, ani tu sa však vďaka pozícii novej proeurópskej koalície neočakávajú problémy.
Francúzsky parlament zas dohodu schváli v rámci hlasovania o rozpočte na rok 2013 alebo doplnku rozpočtu na tento rok a socialistická strana prezidenta Hollandea má v Národnom zhromaždení celkovú väčšinu.
Fínski zákonodarcovia dali ministerke financií Jutte Urpilainenovej mandát na vyjednávanie vopred a ona sa ho pri hlasovaní držala. V ostatných krajinách menovej únie schválenie národným parlamentom nie je potrebné.
Ministri financií eurozóny pre zníženie gréckeho dlhu súhlasili so znížením úrokovej sadzby na oficiálne úvery, s predĺžením ich splatnosti na 30 rokov a s odkladom splátok úrokov o 10 rokov. Podporili tiež financovanie Atén pri odkupovaní vlastných dlhopisov od súkromných investorov s cieľovou hodnotou 35 centov za euro a vrátenie balíka 11 miliárd eur zisku, ktorý národné centrálne banky získali pri kúpe zlacnených gréckych štátnych dlhopisov Európskou centrálnou bankou na sekundárnych trhoch.
Grécky predseda vlády Antonis Samaras privítal dohodu medzinárodných veriteľov krajiny o uvoľnení ďalšej finančnej pomoci a sľúbil skeptickým Grékom nový začiatok.
Mnohí obyvatelia krajiny, unavení politickými naťahovačkami a škrtmi, však na ňu reagovali s pohŕdaním a opozičná strana Syriza ju nazvala „nedopečeným kompromisom“, ktorý problémy krajiny nevyrieši. „Veľmi šedé, veľmi temné obdobie sa pre Grécko včera oficiálne skončilo a skončilo sa nadobro,“ povedal Samaras v utorok v televíznom vystúpení.
Veľká väčšina, 84 % Grékov, si však myslí, že neistota bude pokračovať aj po uvoľnení zahraničnej pomoci. Ukázal to prieskum verejnej mienky zverejnený v pondelok. Všetky grécke vládne strany, ktoré mesiace bojovali v snahe presadiť nepopulárne úsporné opatrenia, dohodu euroministrov uvítali.
Opozícia však tvrdí, že to nie je to, čo krajina potrebuje, aby bol jej dlh udržateľný. Nutný je odpis 50 % gréckeho dlhu v hodnote 340 miliárd eur, tomu však stojí v ceste nemecká kancelárka Angela Merkelová, vyhlásil jeden z lídrov radikálnej ľavicovej strany Syriza Dimitris Papadimoulis.
Dohoda „prešla pod tlakom úzkoprsej, egoistickej a krátkozrakej politiky Merkelovej, ktorá si chráni svoje peniaze,“ povedal. Rozhodnutie medzinárodných veriteľov znížilo bezprostredné riziko štátneho bankrotu alebo odchodu Grécka z eurozóny, komentovala ratingová agentúra Fitch.
Varovala však, že riziko ostáva a nie je jasné, či dohoda dostatočne podporí istotu spotrebiteľov aj investorov.
Dohoda o uvoľnení ďalšej pomoci Grécku predstavuje dobrý kompromis a znamená, že oficiálni veritelia nebudú odpisovať pohľadávky voči zadlženej krajine, uviedol v stredu člen Rady guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) Ewald Nowotny.
„Verím, že v tak náročnej situácii, v akej je Grécko, neexistujú ideálne riešenia, je to ale riešenie, ktoré je pravdepodobne lepšie ako všetky alternatívy,“ povedal v rozhovore, ktorý vysielala v stredu verejnoprávna rozhlasová stanica ORF. „O znížení dlhu sa nediskutuje,“ zdôraznil Nowotny, ktorý je zároveň guvernérom rakúskej centrálnej banky.
