BRATISLAVA 2. februára (WEBNOVINY) – O predaji šiestich najväčších teplárenských spoločností bude rokovať ešte Koaličná rada. Ministri kvôli tomu v stredu nerokovali o ekonomickej analýze Fondu národného majetku SR (FNM) a Ministerstvu financií SR (MF), podľa ktorej bude pre štát ekonomicky výhodnejšie odpredať 100-percentné podiely teplárenských spoločností ako ich držať kvôli vyplácaniu dividend zo zisku. Po stredajšom rokovaní vlády o tom informoval hovorca vlády Rado Baťo.
„Porovnaním očakávaného výnosu z predaja 100 % majetkových podielov oproti očakávanému dividendovému výnosu je výhodnejší predaj majetkových účastí v teplárenských spoločnostiach strategickému investorovi. Okamžitý výnos z predaja je z hľadiska fiškálneho a z hľadiska konsolidácie verejných financií výhodnejší ako dlhodobá pozícia FNM ako investora v podnikoch lokálneho významu,“ uviedol fond a ministerstvo v analýze.
Fond a ministerstvo predpokladajú ukončenie predaja teplárenských spoločností v Bratislave, Žiline, Martine, Zvolene, Trnave a v Košiciach, zhruba do jedného roka. „Predpokladáme, že výber poradcu by mal trvať približne tri až štyri mesiace. Samotný predaj, vrátane prípravnej fázy by mal trvať približne osem až desať mesiacov, v závislosti od zvolenej štruktúry a procesu predaja,“ uviedol fond. Výberové konanie by sa malo podľa fondu realizovať s medzinárodnou účasťou prostredníctvom privatizačných poradcov.
„Príjmy budú predstavovať trhovú cenu za predaj, ktorá bude výsledkom súťaže,“ uviedol FNM, podľa ktorého sa v súčasnosti odhaduje trhová cena teplárenských spoločností na úrovni 160 až 200 mil. eur.
Podľa analýzy privatizácia nebude mať negatívny vplyv na cenu dodávaného tepla. „Cena je a bude aj naďalej regulovaná na základe pravidiel stanovených nezávislým orgánom, Úradom pre reguláciu sieťových odvetví,“ zdôraznil fond, podľa ktorého predaj teplárenských spoločností je výhodný aj z toho hľadiska, že potrebné budúce investície do ekologizácie teplárenských spoločností zabezpečí súkromný investor. Štát by tak mal ušetriť eurofondy, ktoré mali na tento účel smerovať. „Ušetrené prostriedky plánované z EÚ fondov bude možné použiť na iné priority vlády ako diaľnice či informatizáciu spoločnosti,“ dodal fond.
Fond a ministerstvo zdôvodňujú výhodnosť predaja teplární najmä dlhotrvajúcim poklesom objemov predaného tepla a z toho vyplývajúcim znižovaním zisku, rastúcou úverovou zaťaženosťou teplárenských firiem, nevyhnutnosťou realizácie investícií do ekologizácie, či celkovou zastaranosťou tepelno–technologických zariadení. Fond taktiež v analýze poukazuje na veľké rezervy teplárenských spoločností v optimalizácii nákladov, na nevýhodné obstarávania a nízku rentabilita realizovaných investícií, či na znižujúcu sa konkurencieschopnosť a ústup z pozícií na trhu.
Predaj šiestich najväčších teplárenských spoločností chcela realizovať ešte druhá vláda Mikuláša Dzurindu. Odpredaj majetku však už kvôli predčasným parlamentným voľbám v roku 2006 nestihla. Nasledujúca vláda Roberta Fica predaj energetických spoločností zastavila. Teplárenské spoločnosti sa mali predávať viacerými spôsobmi. Dzurindova vláda nakoniec schválila predaj 51 % akcií priamo strategickému investorovi. Podľa fondu o teplárne vtedy prejavilo záujem 64 subjektov vrátane konzorcií a kvalifikovalo sa 30 uchádzačov.