O bezbrehom vyčíňaní pytliakov by vedeli svoje hovoriť aj Rusi. Veľmi vzácny druh ussurijského tigra je vo svojom prirodzenom prostredí prakticky tesne pred vyhubením. Vyhynul najmä vinou čínskych pytliakov. Ruská vláda finančne venovala na ich záchranu už stovky miliónov. Ich kynoženiu však nedokáže zabrániť. Číňania veria, že ussurijský tiger pôsobí magicky a dokonca aj ako afrodiazikum. Po ulovení preto spracujú z neho úplne všetko. Dokonca pomelú aj kosti a všetko potom predávajú na čiernom trhu. Čím je tigrov menej, tým je cena za produkty vyššia. Vo voľnej prírode pri riekach Ussuri a Amur pozdĺž hranice medzi Ruskom a Čínou ich žije asi 16. Je veľmi smutné, že sibírsky tiger má už len jediné útočisko – zajatie. Ani celá armáda by azda nedokázala čeliť prefíkaným pytliackym nájazdom v odľahlých končinách sibírskej tajgy.
Z tohto pohľadu je zaujímavé, že v obci Kostolná v okrese Senec chová Yveta Tiršová 27 dospelých jedincov a sedem malých prírastkov ussurijského tigra. Tento kráľ ďalekovýchodnej sibírskej tajgy našiel nový domov na samote v chovateľskej stanici. V areáli na ploche okolo päť hektárov sa dokázal prispôsobiť klimatickým podmienkam a privádza na svet aj početné potomstvo. Aj teraz v menšom výbehu plnom plyšových hračiek a preliezok rozkošne mňaučí sedem malých tigríčat vo veku od päť do osem týždňov. Zatiaľ pijú mlieko z fliaš, ale niektorým už zachutilo aj pomleté surové mäsko. Sú veľmi milé, no ich rodičia a príbuzní vzbudzujú rešpekt už na prvý pohľad. Napokon, ide o najväčšiu mačkovitú šelmu na svete, väčšiu ako lev, ktorému sa priznáva neoficiálny titul kráľ zvierat.
Oázu sibírskeho tigra založili v roku 1995, no s chovom začala Yveta Tiršová už v roku 1992. Bolo to na okraji bratislavskej Petržalky. Miestna samospráva sa k chovu tigrov nesprávala tolerantne, aj niektorí obyvatelia ich považovali za hrozbu. Neprajníci dokonca neváhali niekoľko tigrov zabiť otrávenou návnadou. V Kostolnej je to iné. Obec vníma tigrov ako atrakciu, vďaka ktorej sa turisticky zviditeľnila. Prichádzajú sem početní turisti z neďalekých seneckých Slnečných jazier. Najmä Česi, Poliaci, Maďari a Rakúšania. Vstupné na prehliadku je dobrovoľné. Všetky získané peniaze dávajú na chov, vrátane prostriedkov, ktoré dostávajú z dvojpercentnej odvodovej dane z príjmu.
O celý chov tigrov, ku ktorým pribudli aj tri ohrozené druhy berberského leva, sa starajú štyria ľudia. Na prvý pohľad zdravé a vitálne tigre a levy majú však aj nemalú spotrebu potravy. „Z našich príjmov by sme ťažko dokázali zabezpečiť stravu pre také množstvo zvierat. Avšak získali sme si priazeň farmárov a chovateľov z okolia. Chovajú kone, býky, ošípané a stáva sa, že musia niektoré zvieratá utratiť pre rôzne neinfekčné ochorenia, alebo komplikované poranenia. V takých prípadoch nám dajú vedieť a my spracujeme mäso z uhynutých zvierat na potravu pre naše šelmy. Sme im za to vďační,“ vysvetlila Tiršová.
Turisti si pochvaľujú návštevu v tigrom areáli. Tiršová hovorí tigrom, že sú šľahačkové. Všetky milujú šľahačku a preto sa dajú touto pochúťkou pri dodržaní bezpečnej vzdialenosti a ochrany aj kŕmiť. Mnohí návštevníci nielenže ussurijského tigra v živote nevideli, ale môžu sa k nim priblížiť na relatívne veľmi malú vzdialenosť. Je to veľký zážitok.
Spolu 37 tigrov a tri levy môžu byť v areáli pomaly premnožené. Hoci je o tigre veľký záujem, z chovateľskej stanice zatiaľ nič nepredal. Ale pravdepodobne budú musieť už niektoré mláďatá predať. Rozhodne však nie niekam do cirkusu, alebo zoologických záhrad. Záujem majú súkromní podnikatelia, ktorí dokážu tigrom na veľkých pozemkoch a záhradách vytvoriť veľmi dobré podmienky a priestory. Ohlásili sa záujemcovia najmä z Maďarska. Cena ussurijského tigra sa pohybuje od 3500 do 5000 eur.
