BRATISLAVA 28. júna (WEBNOVINY) – Pôsobenie Slovenska v rámci trvalého eurovalu si v niektorých prípadoch vyžiada súhlas Národnej rady SR. Pôjde o rozhodovanie o navyšovaní základného imania Európskeho mechanizmu pre stabilitu (ESM) a o zmene distribučného kľúča.
Ostatné rozhodovacie procesy v súvislosti s pôsobením Slovenska v eurovale zostanú v rukách vlády. Rozhodli o tom vo štvrtok poslanci parlamentu, ktorí schválili zákon o ESM spolu s pozmeňujúcim návrhom z finančného výboru, ktorý spomínané kompetencie presúva na zákonodarný zbor.
Rozhodovanie o konkrétnej pomoci tej ktorej krajine z eurovalu tak zostane výhradne na pleciach vlády a rezortu financií. „V kľúčových veciach, kde nie je časový stres, kde to procedúra dovoľuje, dôjde k diskusii,“ tvrdí minister financií Peter Kažimír.
Pomoc štátom je pre niektorých tučné prasa, tvrdí minister
Ako hovorí, v prípade rozhodnutí o pomoci konkrétnej krajine bude poslancom situáciu rád vysvetľovať, debatu o pomoci v pléne však zatiaľ odmieta. „Niektorí tu majú pomoc štátom za tučné prasa, na ktorom sa môžu povoziť. S týmto zatiaľ nesúhlasím, ale som vždy k dispozícii, aby sme si vydiskutovali veci ako také,“ konštatoval Kažimír.
Podobné návrhy predkladali aj opoziční poslanci. Šéf klubu SDKÚ-DS Ľudovít Kaník podobnú požiadavku s presunom určitých právomocí na parlament predniesol už pri minulotýždňovom rokovaní o ratifikácii samotnej zmluvy o ESM.
Dlhodobí odporcovia eurovalov z liberálnej SaS zase navrhovali presunúť všetky rozhodovacie procesy v rámci trvalého eurovalu na pôdu parlamentu. Podľa poslanca SaS Jozefa Kollára by to vláde dávalo oveľa silnejší mandát pri hlasovaniach v eurovale. S návrhom však liberáli neuspeli.
Návrh zákona upravuje postavenie Slovenskej republiky v rámci mechanizmu a spôsob nadobudnutia majetkovej účasti. Slovenská republika bude v mechanizme figurovať ako akcionár s povinnosťou splatiť svoje upísané imanie, pričom svoje zastúpenie bude mať v Rade guvernérov a v Správnej rade mechanizmu. Výkon akcionárskych práv, ako aj iných povinností vyplývajúcich z mechanizmu zabezpečí ministerstvo. Účinnosť zákon nadobudne dňom vyhlásenia.
Európsky mechanizmus pre stabilitu má byť určitou formou menového fondu v Európe. Jeho úlohou bude pomáhať krajinám, ktoré nebudú schopné refinancovať svoj dlh na finančných trhoch alebo sa ocitnú v problémoch s finančným sektorom. Na rozdiel od Európskeho finančného stabilizačného nástroja, takzvaného dočasného eurovalu (EFSF), ktorý fungoval na báze záruk za emitované dlhopisy, sa do Európskeho mechanizmu pre stabilitu, teda trvalého eurovalu (ESM), bude prispievať priamo.
Slovensko svoj podiel zaplatí v piatich splátkach
A to upisovaním akcií na základnom imaní spoločnosti, ktoré bude predstavovať 700 mld. eur. Z toho 80 mld. eur bude vo forme splatených akcií a zvyšných 620 mld. eur záruk vo forme akcií splatných na vyzvanie.
Slovenská republika bude musieť svoj podiel vo výške 659,2 mil. eur splatiť v piatich rovnakých splátkach. Celková výška podielu Slovenska na trvalom eurovale pritom bude predstavovať sumu 5,768 mld. eur. Zvyšný kapitál bude splatný na vyžiadanie.
Prvých takmer 132 mil. eur bude musieť Slovensko do základného imania nového eurovalu splatiť už 15 dní po nadobudnutí účinnosti zmluvy o trvalom eurovale a zákona o Európskom mechanizme pre stabilitu. Ďalších bezmála 132 mil. eur by sme potom do eurovalu mali splatiť ešte v tomto roku a následne by Slovenská republika mala uhradiť aj ďalšie tri splátky v rokoch 2013 a 2014 v celkovej výške takmer 396 mil. eur.
Na úhradu prvej splátky v sume 131,8 mil. eur sa majú pritom použiť štátne finančné aktíva bez ich posilnenia prostredníctvom zvýšenia zdrojov financovania štátneho dlhu. Toto upísanie kapitálu splatného na vyzvanie z pohľadu metodiky ESA 95 nebude mať vplyv na schodok alebo dlh verejných financií. Podľa metodiky ESA 95 bude uvedená suma zaznamenaná ako finančná operácia bez vplyvu na schodok rozpočtu verejnej správy a verejný dlh.
