BRATISLAVA 31. decembra (WEBNOVINY) – O etnických Kirgizoch, ktorí žijú v nehostinnom Pamíre bez možnosti zlepšenia životných podmienok, sa na Slovensku veľa nehovorí, Slovenské centrum pre komunikáciu a rozvoj preto zorganizovalo výstavu. Fotografická výstava Prídeš a nevrátiš sa o živote etnických Kirgizov v Afganistane potrvá až do 15. januára v bratislavskom Apollo Business Centre I. „Je to výstava o stratenom národe, o Kirgizoch žijúcich v zovretí v Malom a Veľkom Pamíre v najvýchodnejšom výbežku Afganistanu,“ vyhlásila Zuzana Jezerská z centra pre komunikáciu a rozvoj.
Výstava zobrazuje dve humanitárne expedície – jednu letnú a jednu zimnú v roku 2008. Prináša výber fotografií dvoch kirgizských autorov Mambeta Kalpajeva a Akyla Atabajeva. Pamír je priechodný iba na niektorých miestach a oficiálne priechody sú tak vzdialené od miest, kde žijú etnickí Kirgizi, že by sa k nim nedostali. „Keby si Kirgizi na koňoch išli po humanitárnu pomoc, po ceste číhajú banditi. Sú to Afganci, ktorí strieľajú Kirgizov a oberú ich o humanitárnu pomoc,“ opisuje neprehľadnú situáciu Jezerská. Na tieto okolnosti ich upozornili Kirgizi, humanitárni pracovníci si teda hľadali rôzne neoficiálne priechody.
Pamír – nazývaný aj Strecha sveta je nepriechodný a nepriestupný. Kirgizi, ktorí v pohorí pôvodne žili iba počas leta, tam teraz musia zostať celý rok. Vznikli hranice Sovietskeho zväzu, Afganistanu, Číny či Pakistanu tak, že zostali zovretí v Pamíre a nemôžu zísť do nižšie položených teplejších častí. „Kirgizi sú de facto občanmi Afganistanu, avšak oni nechcú byť občanmi Afganistanu a problém je ešte aj v tom, že sú tam totálne izolovaní. Nemajú žiadne rodné listy, nemajú žiadne preukazy identity, takže pre nich je možnosť cestovať vylúčená,“ tvrdí Jezerská.
Nikto nevie presne, koľko takýchto etnických Kirgizov v Pamíre žije. Živia sa pastierstvom, bývajú v jurtách, v ktorých je neustále zima a prievan. Nemajú školy ani nemocnice, iba felčiarov. Niektoré z obrázkov zobrazujú ich zapálené oči či strhané tváre, no starý výzor majú už ľudia okolo tridsiatky. Etnickí Kirgizi pôvodne patrili k intelektuálnej elite národa, ktorá ušla pred Sovietmi najskôr počas prvej svetovej vojny a neskôr počas tridsiatych rokov 20. storočia. Momentálne však chudobnejú a vymierajú, najmladšia generácia je dokonca negramotná. Na čele etnika stoja cháni, etnickí Kirgizi majú aj zastúpenie v afganskej vláde.
„Je to beznádejné, je to stratený národ. Oni sú Afganci, nemôžu prejsť cez silno chránené hranice. Prakticky vymierajú. Je to etnikum, ktoré o 50 rokov už možno nebude existovať. Aj keď sú Kirgizi, žijú v obkľúčení národov, s ktorými predtým žili bez problémov, mierumilovne, no nikdy sa s nimi nemiešali. Zachovali si čisté etnikum, pôvodnú reč aj zvyky,“ uzavrela Jezerská.
SITA
