POPRAD 1. novembra (WEBNOVINY) – Deväť rokov po vetrovej kalamite z 19. novembra 2004 je už v Tatranskom národnom parku možné pozorovať novú generáciu lesa. Tento rok výskumníci prvýkrát od kalamity zistili kladnú bilanciu uhlíka.
„Viac CO2 sa asimilovalo fotosyntézou do biomasy, ako bolo pôdnymi mikroorganizmami vrátené do atmosféry. Narušený lesný ekosystém začal plniť dnes tak požadovanú sekvestračnú funkciu, čo znamená, že viac uhlíka ukladá, ako produkuje,“ informoval vedúci Výskumnej stanice Štátnych lesov TANAP-u Peter Fleischer.
Krátko po kalamite a ešte aj v tomto období ponúkajú kalamitné plochy množstvo nových výhľadov na Vysoké Tatry. Podľa námestníka riaditeľa Štátnych lesov TANAP-u Pavla Fabiana to už dlho takto nezostane.
Podľa neho možno o šesť – sedem rokov, najneskôr o desať rokov, bude súčasný pohľad na Vysoké Tatry, ktorý priniesla kalamita, už minulosťou. Cesty a chodníky budú opäť lemovať vysoké stromy. Najviditeľnejšie je to na prístupovej ceste z Popradu do Starého Smokovca.
Video: Tatranský les deväť rokov po kalamite
Tatranský les má dve tváre
Podobná situácia nastane onedlho aj na ostatných plochách postihnutých kalamitou. Podľa Petra Spitzkopfa z odboru prác celospoločenského významu štátnych lesov by možno bolo vhodné ponechať niektoré plochy aj do budúcna nezarastené. Ako príklad uviedol pohľad do Studených dolín z Hrebienka.
Podľa riaditeľa Štátnych lesov TANAP-u Petra Líšku má tatranský les deväť rokov po kalamite dve tváre. V bezzásahovom území sa naďalej nekontrolovane šíri lykožrút a ničí posledné zvyšky smrekových lesných porastov.
„Čiastočne tam prebieha prirodzená obnova lesa, ale sú tam pomerne veľké plochy, kde nedochádza k prirodzenej obnove,“ povedal Líška. Najhoršia situácia je v oblasti Hrebienka a Studených dolín.
„Výrazné deštrukčné činnosti podkôrneho hmyzu sa prejavili v rezerváciách Tichá a Kôprova dolina, kde sa posledné zvyšky pralesovitých spoločenstiev zmenili do takého stavu, že ich obnova bude možná možno až o 400 rokov,“ povedal Líška.
V porastoch prevláda smrekovec
Na území so spracovanou kalamitou podľa lesníkov už vyrastá nový les. Lesníci evidujú v tomto roku prirodzené zmladenie na ploche 2200 hektárov. V prirodzenej obnove prevládajú najmä listnaté stromy, predovšetkým jarabina. Lesníkom sa doteraz podarilo zalesniť okolo 2030 hektárov lesa.
V umelo vysadených porastoch prevládajú ihličnaté dreviny, predovšetkým smrekovec. Na zalesnenie použili lesníci takmer päť miliónov sadeníc, z toho asi 30 percent tvoril smrek. Podľa námestníka riaditeľa Pavla Fabiana má smrek v Tatrách optimálne podmienky, preto aj jeho podiel v zložení tatranského lesa bude vždy najvyšší.
Smutným konštatovaním pre výskumníkov je podľa Fleischera skutočnosť, že výmera dospelého, ešte zeleného lesa, predstavuje už len 25 % pôvodnej plochy lesa v pôvodnom lesnom hospodárskom celku Tatry, ktorý zahŕňa Vysoké a Belianske Tatry.
Z pôvodných 38 000 hektárov je v súčasnosti zelených už iba približne 9000 hektárov. „V centrálnej časti Tatier sa lykožrút premnožil natoľko, že situácia je už neriešiteľná,“ uviedol Peter Líška.
Lykožrútová kalamita
Tatranská bóra, padavý vietor zo severnej strany Tatier, zasiahla plochu približne 12 600 hektárov, kde vyvrátila a polámala takmer tri milióny stromov. Na ploche štátnych lesov to bolo 8737 hektárov.
Do konca mája vyviezli lesníci kalamitné drevo v objeme vyše 1,872 mil. metrov kubických. Ďalších takmer 600-tisíc metrov kubických kalamity zostalo na mieste. Do konca roka 2012 lesníci spracovali 680-tisíc metrov kubických metrov dreva ako dôsledok lykožrútovej kalamity a ďalších 560-tisíc metrov kubických ostalo v bezzásahovom území.
Lykožrútová kalamita za posledných deväť rokov zasiahla v Tatranskom národnom parku v správe štátnych lesov viac ako 2,254 mil. stromov na ploche takmer 7300 hektárov, čo je takmer rovnaká plocha, akú zasiahla vetrová kalamita.