BRATISLAVA 11. júna (WEBNOVINY) – Prezident sa musí opierať o autoritu, nie o kompetencie, tvrdí v rozhovore pre agentúru SITA nastupujúci prezident SR Andrej Kiska. Svojho rivala z boja o prezidentské kreslo, predsedu vlády Roberta Fica označuje za partnera, s ktorým chce diskutovať o každom zásadnom zákone.
Až do prezidentských volieb ste neboli v politike. Dostávate sa na špičku politického systému Slovenskej republiky. Stretávate sa s politikmi? Poznali ste bližšie pred voľbami nejakých?
Stretol som sa s pánom prezidentom Ivanom Gašparovičom. Absolvoval som stretnutie s pánom premiérom Robertom Ficom a hneď po inaugurácii mám pracovný obed s predsedom parlamentu Pavlom Paškom. Pravdaže, plánujem v najbližšom období sa stretnúť so všetkými najvyššími ústavnými činiteľmi ako aj s predsedami jednotlivých politických strán. V súčasnosti sa s nikým aktívne nestretávam, riešime hlavne praktické otázky, veci, ktoré sa týkajú najbližšieho obdobia. Okrem stretnutia s ministrom zahraničných vecí Miroslavom Lajčákom a ešte predtým s ministrom vnútra Robertom Kaliňákom a následne na to s pánom Gašparovičom a pánom premiérom som sa s nikým zatiaľ v poslednom období nestretol.
Prezident v parlamente nešetril kritikou, rýpol aj do médií
Gašparovič ma neraz poslal do čerta, spomína Robert Fico
Najbližších päť rokov si asi nezašoférujem, zvyká si Kiska
Budete mi chýbať, povedal Gašparovič Ficovi a jeho ministrom
Slovensko v nedeľu slávnostne dostane nového prezidenta
Vzhľadom na to, že hneď po inaugurácii, v pondelok 16. júna odcestujete na stretnutie prezidentov krajín Visegrádskej štvorky do Budapešti, to boli nevyhnutné stretnutia.
Presne tak. Mali sme a stále máme aktuálny problém Ukrajiny. Sú tu vnútrospoločenské otázky v justícii, o zmene ústavy a podobne. Tieto veci sme prediskutovali.
Aj v súvislosti s faktom, že začnete svoje funkčné obdobie zahraničnou cestou, vystupuje do popredia Vaša hlavná právomoc – zastupovanie Slovenskej republiky navonok, v zahraničí. Ste pripravený vyjadrovať stanoviská vlády, ak sa nebudú zhodovať s Vašimi osobnými postojmi?
V prvom rade sa nechystám robiť žiadnu revolúciu v zahraničnej politike. Myslím si, že v zahraničnej politike má Slovensko jasnú cestu, ktorou ide. Necítim tam žiadne základné turbulencie, bol by som nerád, keby medzi ministrom zahraničných vecí, premiérom, prezidentom mali zaznievať rôzne posolstvá. Máme veľmi skúseného ministra zahraničných vecí, veľmi vo svete uznávaného. Takže pri každej zásadnej otázke, napríklad aj teraz, keď sa pripravujem na stretnutie V4, sa radím. Radím sa, diskutujeme o veciach. Ak najvyšší ústavní činitelia podávajú rôzne posolstvá, potom krajina stráca dôveru z pohľadu medzinárodnej politiky. Preto pokladám za dôležité, aby sme si najskôr my, tu doma, za jedným stolom tieto názory utriasli, vydiskutovali, aby sme navonok vychádzali s rovnakými stanoviskami.
A čo na vnútropolitickej úrovni? Čo spravíte, ak bude vláda presadzovať legislatívnu zmenu, ktorá podľa Vás nebude ideálna pre ľudí zo sociálneho, či ekonomického hľadiska? Avizovali ste, že sa chcete zúčastňovať na rokovaniach vlády, zapájať sa do diskusie o niektorých legislatívnych zmenách.
V prvom rade pokladám za dôležité už keď sa bude pripravovať návrh zákona, aby sme sa o tom rozprávali, aby som o tom rozprával s premiérom, prípadne s príslušnými ministrami, aby sme si vysvetlili vzájomné postoje a názory. Som veľmi rád, že sme sa s premiérom dohodli na tom, že sa budeme pravidelne stretávať a pravidelne budeme o týchto veciach diskutovať, aby – keď budeme mať rozdielne názory- sme si to v prvom rade vydiskutovali my – medzi sebou, kto a prečo príslušný zákon presadzuje, aké sú k tomu dôvody. Nebudem sa pýtať len aké sú dôvody, ale aký má byť výsledok. Sú zákony, ktoré sa nedotýkajú bežného života ľudí, kde asi nie je dôležité stretávať sa s premiérom. Ale na druhej strane sú zákony, ktoré ovplyvňujú tvorbu pracovných miest a podobne, kde sa určite chcem do diskusií zapájať a chcem klásť otázky.
Novozvolený prezident SR Andrej Kiska v rozhovore pre agentúru SITA o rezidencii prezidenta SR. Autor: Ľudovít Vaniher
Vravíte, že sa už stretávate s premiérom Robertom Ficom. Pritom nedávno to ešte bol Váš rival v boji o prezidentské kreslo. Aký je premiér teraz v komunikácii s Vami?
Je partnerom. Myslím si, že premiér toto stanovisko dával počas predvolebného boja tak ako aj ja. Predvolebný boj sa skončil a teraz musíme všetci, či ide o parlament, o vládu, či o premiéra, ale aj o mňa ako prezidenta – spoločne uvažovať o tom, ako našu krajinu ťahať, ako ísť dopredu.
Spomínali ste rokovania vlády. Je to Vaša právomoc, zúčastňovať sa na nich. Medzi Vaše kompetencie patrí napríklad menovanie sudcov či profesorov. Je nejaká oblasť, kde by mal mať podľa Vás prezident viac právomocí?
Nemyslím si, že potrebujeme posilňovať kompetencie prezidenta. Prezident sa musí opierať o autoritu, prezident sa musí opierať o to, že získal dôveru ľudí, že vláda a parlament budú vedieť, že skutočne za prezidentom stoja ľudia, že prezident stojí za ľuďmi. Prezident sa musí opierať o autoritu, nie o kompetenciu.
Myslíte si, že doterajší prezidenti využívali svoje kompetencie dobre? Sú dosť veľké.
Súhlasím s Vami, že sú veľké, ale nechcel by som komentovať činnosť mojich predchodcov. Viem, ako by som ja chcel pracovať. Pravdaže, aj môj štýl práce sa bude meniť, keď sa bližšie dostanem do styku s ministrami, premiérom, uvidím, ako sa o veciach diskutuje, ako dokážem našej krajine aj ja pomôcť ako zvolený prezident. Aj môj štýl práce sa v priebehu času bude určite meniť. Zatiaľ viem, že sa chcem stretávať, chcem klásť otázky a budem očakávať odpovede na moje otázky, či sa dosahujú vytýčené ciele.
V úvode svojho funkčného obdobia sa chcete stretnúť s najvyššími predstaviteľmi krajiny. Budete hovoriť aj s generálnym prokurátorom Jaromírom Čižnárom? Bude témou aj zastavenie trestného stíhania v kauze emisné zmenky z čias prvej vlády Roberta Fica?
Úprimne ma mrzí, že také kauzy, o ktorých sa vie, že pri nich náš štát prišiel o 47 miliónov eur, na Slovensku odchádzajú do stratena. Zas to len v ľuďoch vyvolá podozrenie, že sa u nás nič nedokáže vyšetriť do konca. Na stretnutí s Jaromírom Čižnárom by som sa rád porozprával aj o tejto téme ako aj o vrátení dôvery v to, že náš štát funguje. – O tom, ako to spraviť, aby sa vrátila dôvera v to, že sa kauzy u nás dokážu vyšetriť, že pokiaľ sa u nás niečo ukradne, tak sa vinník nájde a dotiahne sa to do konca.
Ako vnímate spor Jozefa Čentéša, ktorého odchádzajúci prezident SR Ivan Gašparovič odmietol vymenovať za generálneho prokurátora napriek tomu, že ho v júni 2011 zvolil do tejto funkcie parlament? Spor je stále na Ústavnom súde SR.
V kauze Čentéš je jedno rozhodnutie, ktoré je platné, ním sa budeme teraz riadiť. Určite by sme v tomto mali spraviť poriadok, ujasniť si to, ale musíme počkať na záverečné rozhodnutie Ústavného súdu SR.
Privítali ste, že novela Ústavy SR nezasiahla do právomoci prezidenta menovať troch členov súdnej rady? Bola idea, že by sa to zrušilo.
Určite áno. K súdnictvu sa vyjadrím bližšie tretí deň po inaugurácii (v stredu 18. júna, pozn. redakcie) chcem zorganizovať špeciálnu tlačovú besedu, na ktorej sa budem venovať ústavným sudcom, aj všetkým otázkam týkajúcich sa súdnictva.
Prvý júnový týždeň schválili poslanci Národnej rady SR novelu ústavy, ktorá zavádza zmeny v justícii a chráni manželstvo. Aký na to máte názor?
Na jednej strane ústavu schválila viac ako dvojtretinová väčšina parlamentu, takže získala veľkú podporu. Na druhej strane časť sa zdržala alebo hlasovala proti. Je tu aj hlas čestných sudcov, ktorí sa obávajú tejto zmeny ústavy, je tu i obava mimovládnych organizácií, ako sa budú plošné previerky sudcov využívať. Osobne teraz pokladám za dôležitú voľbu predsedu Najvyššieho súdu SR. Keďže funkcia predsedu najvyššieho súdu a predsedu Súdnej rady SR bude oddelená, tak následne na to považujem za dôležitú aj voľbu predsedu súdnej rady. V súdnictve sú to najdôležitejšie kroky v najbližšom období.
V prípade voľby predsedu Najvyššieho súdu SR, jedna voľba už bola a nasleduje voľba nová. Môže sa stať, že v nej nik neuspeje a príde voľba tretia, v ktorej by súčasný predseda Štefan Harabin mohol opäť kandidovať. Ak by vyhral, vymenovali by ste ho?
Ja len zopakujem, že by som spravil všetky formálne a neformálne kroky pre to, aby sa pán Harabin nestal predsedom najvyššieho súdu.
Odchádzajúci prezident SR Ivan Gašparovič sa vyjadril, že by nevidel problém v tom, aby na návštevu Slovenska prišiel ruský vicepremiér Dmitrij Rogozin, ktorý je na sankčnom zozname EÚ a do krajín únie má zakázané pricestovať. Mal by podľa Vás prísť? Treba podľa Vás plne podporovať to, čo sa dohodne v rámci Európskej únie?
Za najdôležitejšie pre túto situáciu považujem jednotný postoj Európskej únie. Mňa osobne mrzí, že často chýba. Lokálne záujmy jednotlivých krajín niekedy zohrávajú dôležitú úlohu v rozhodovaní k situácii na Ukrajine, respektíve k prípadným sankciám alebo vzťahu k Rusku. To, že Európska únia nehovorí jednotným jazykom, veľmi oslabuje pomoc pri riešení krízy na Ukrajine. Pre mňa je najdôležitejšie, aby z Európskej únie vychádzal jednoznačný signál.
Ste presvedčený, že Slovensko dodržiava to, čo sa dohodne v Európskej únii?
Ja som presvedčený, že áno. Ak sa v Európskej únii raz dohodneme, každá členská krajina by dohodu mala rešpektovať. Ak sa EÚ dohodla na tom, že niektorá osoba nemá vstúpiť na územie Európskej únie, tak to Slovensko má dodržiavať.
Určite Vaše názory, stanoviská nového prezidenta zaujímajú množstvo ľudí. Ako chcete komunikovať s verejnosťou?
Už prvý týždeň chcem vycestovať do Kancelárie prezidenta SR v Banskej Bystrici a v Košiciach a do konca roka chcem absolvovať stretnutia vo všetkých regiónoch Slovenska. Chcem sa stretávať s ľuďmi, ktorí sa snažia našej spoločnosti pomôcť. Chcem ich motivovať.
Bude sa môcť k Vám dostať aj človek z ulice, radový občan?
Žiadosti o pomoc začali prichádzať ešte pred nástupom do úradu prezidenta a bude ich stále viac. Ľudia sa na mňa obracajú s rôznymi typmi problémov. Väčšinu žiadostí bude riešiť kancelária prezidenta, oddelenie styku s verejnosťou. Mám ale jasnú požiadavku, aby sa ku mne na stôl dostali najpálčivejšie problémy, také, kde je potrebné, aby o tom prezident osobne vedel, aby som mal možnosť stretnúť sa s tými ľuďmi osobne.
Aká bude Vaša komunikácia s médiami? Budete sa viac vyjadrovať prostredníctvom hovorcu, tlačových vyhlásení, alebo uprednostníte osobný kontakt s novinármi a ich prostredníctvom aj s verejnosťou?
Mám hovorcu, novinára Petra Petrusa a v mojom tíme sa nachádzajú okrem hovorcu i ďalší dvaja bývalí novinári (Rado Baťo a Roman Krpelan, pozn. redakcie), takže verím, že problém s komunikáciou s médiami nebude. Samozrejme hovorca mi v pracovne nabitých dňoch s komunikáciou pomôže. Privítam však osobné stretnutia a rád budem tlmočiť osobne stanoviská k závažným problémom.
Zhovárala sa redaktorka SITA Tatiana Majerská
Ing. Andrej Kiska sa narodil 2. februára 1963 v Poprade. Vyštudovaný elektrotechnický inžinier sa v rokoch 1996-2005 venoval podnikaniu v splátkových spoločnostiach Triangel a Quatro, ktoré založil a viedol spolu s bratom. V roku 2005 svoje podiely v oboch spoločnostiach predal a v tom istom roku založil charitatívnu organizáciu Dobrý anjel. Nadácia od roku 2011 funguje aj v Českej republike. V roku 2012 sa rozhodol Andrej Kiska kandidovať na post prezidenta Slovenskej republiky. V máji 2013 ukončil svoje pôsobenie v organizácii Dobrý anjel. O priazeň voličov v prezidentských voľbách sa uchádzal ako nezávislý občiansky kandidát. V druhom kole voľby prezidenta SR 29. marca tohto roka získal 1 307 065 hlasov oprávnených voličov (59,38 percenta odovzdaných hlasov) a porazil súčasného premiéra Roberta Fica (Smer-SD), ktorý dostal hlasy 893 841 oprávnených voličov (40,61 percenta). Volebná účasť dosiahla 50,48 percenta. Občiansky kandidát Andrej Kiska sa stane prezidentom Slovenskej republiky 15. júna. Je otcom štyroch detí a je druhý raz ženatý.