Novela zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu skrýva viaceré riziká

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Peniaze, ekonomika
Foto: ilustračné, www.thinkstockphotos.com

BRATISLAVA 6. augusta (WBN/PR) – V posledných dňoch v médiách zarezonoval návrh novely zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu. Do popredia vystupuje najmä zásah do oblasti bankového tajomstva.

Podľa navrhovanej úpravy majú byť bankové subjekty povinné raz ročne poskytovať v elektronickej podobe informácie, tvoriace predmet bankového tajomstva, o klientoch, ktorí sú právnickými osobami alebo podnikateľmi, a to na základe písomnej žiadosti Ministerstva financií alebo Finančného riaditeľstva.

Ján Marták
Mgr. Ján Marták LL.M.Senior Lawyer,Ružička Csekes s. r. o.

Medzi poskytovanými informáciami majú byť identifikačné údaje klienta, bankové číslo účtu (IBAN), dátum založenia príp. zrušenia účtu a operácie vykonané na účte za obdobie od podania predchádzajúcej informácie, vrátane všetkých identifikačných údajov platieb, účtov platiteľov a príjemcov, dátumu a času realizácie operácie.

Podľa dôvodovej správy „cieľom poskytnutia dát je zefektívnenie boja proti daňovým únikom, ktoré spôsobujú nerovnomerné rozdelenie príspevkov na benefity spoločenskej infraštruktúry na úkor platiacich daňovníkov.“

Ján Marták z advokátskej kancelárie Ružička Csekes hodnotí pripravovanú novelu takto:„Navrhovanú úpravu nepovažujeme za dostatočne prepracovanú a odôvodnenú. Navyše môže dôjsť k veľmi vysokému zásahu do práv súvisiacich s ochranou bankového tajomstva. V súčasnosti majú finančná správa, orgány činné v trestnom konaní, ako aj súdy možnosť získať v odôvodnených prípadoch prístup k bankovým údajom konkrétneho subjektu (právnickej alebo fyzickej osoby). Plošné zasielanie spomenutých údajov môže spôsobiť zahltenie kontrolných orgánov zbytočnými informáciami a k očakávanému efektu MF SR tak vôbec nemusí dôjsť. Riziká spojené s únikom takýchto citlivých informácií v plošnom meradle sú ďalším nebezpečenstvom, ktoré by ministerstvo malo dôsledne zvážiť, najmä v dôsledku možných škôd spôsobených právnickým a fyzickým osobám.

Podľa posledných medializovaných správ (pravdepodobne aj pod vplyvom nevôle zo strany verejnosti) Ministerstvo financií chce o navrhovanej povinnosti bankových subjektov ešte rokovať so zamestnávateľskými a profesijnými organizáciami.

„Dúfame, že v rámci avizovaných rokovaní ministerstvo prehodnotí svoj postoj v tejto oblasti a zameria svoju pozornosť na úpravu legislatívy iným efektívnejším a menej rizikovým smerom.“ dodáva Ján Marták z advokátskej kancelárie Ružička Csekes.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať