- aktualizované 7. októbra 2022, 12:27
Nobelovu cenu za mier za rok 2022 získali bieloruský ľudskoprávny aktivista Ales Bjaljacki, ruská ľudskoprávna organizácia Memorial a ukrajinská ľudskoprávna organizácia Centrum pre občianske slobody. V piatok v Osle to oznámila predsedníčka Nórskeho Nobelovho výboru Berit Reiss-Andersen.
„Laureáti zastupujú občianske spoločnosti vo svojich krajinách a po mnoho rokov presadzovali právo kritizovať moc a chrániť základné ľudské práva občanov. Vynaložili výnimočné úsilie na zdokumentovanie vojnových zločinov, porušovania ľudských práv a zneužívania moci. Spoločne demonštrujú dôležitosť občianskej spoločnosti pre mier a demokraciu,“ uvádza sa v tlačovej správe na oficiálnej webstránke www.nobelprize.org.
Vízia mieru a bratstva
Udelením ceny chce Nórsky Nobelov výbor oceniť troch výnimočných zástancov ľudských práv, demokracie a mierového spolunažívania v susediacich krajinách, Bielorusku, Rusku a na Ukrajine.
„Pretrvávajúcimi snahami o humanistické hodnoty, antimilitarizmus a princípy práva tohtoroční laureáti oživili a dodržali víziu mieru a bratstva medzi národmi Alfreda Nobela – víziu, ktorá je v dnešnom svete najpotrebnejšia,“ dodáva webstránka.
Vo väzbe a bez procesu
Ales Bjaljacki bol jedným z iniciátorov demokratického hnutia, ktoré sa v Bielorusku objavilo v osemdesiatych rokoch minulého storočia. Svoj život zasvätil podpore demokracie a mierovému vývoju vo svojej krajine. Okrem iného, v roku 1996 založil organizáciu Viasna.
Vládna moc sa opakovane pokúšala ho umlčať a v rokoch 2011 až 2014 bol vo väzení. Po vypuknutí protestov proti režimu v roku 2020 ho opäť zatkli a stále je vo väzbe, bez procesu.
Odmietajú sa vzdať ruskej vláde
Ľudskoprávnu organizáciu Memorial založili v roku 1987 aktivisti v bývalom Sovietskom zväze, pretože chceli zaistiť, aby sa nikdy nezabudlo na obete komunistického režimu. Medzi jej zakladateľmi boli laureát Nobelovej ceny Andrej Sacharov a ľudskoprávna aktivistka Svetlana Gannuškinová. Memorial založili na presvedčení, že je nevyhnutné konfrontovať minulé zločiny, aby sa zabránilo páchaniu nových.
Po rozpade Sovietskeho zväzu sa Memorial rozrástla na najväčšiu ľudskoprávnu organizáciu v Rusku. Okrem iného, napríklad, založili centrum pre dokumentáciu obetí obdobia Stalinizmu, vytvorili systém, v ktorom zhromaždili informácie o politickom prenasledovaní a porušovaní ľudských práv v Rusku.
Memorial sa stal najspoľahlivejším zdrojom informácií o politických väzňoch v Rusku. Počas vojen v Čečensku tiež zbierali a overovali informácie o hrubom zaobchádzaní a vojnových zločinoch páchaných na civilnom obyvateľstve ruskými a proruskými silami.
V súvislosti s touto prácou v roku 2009 zavraždili Natalju Estemirovovú, ktorá viedla čečenskú pobočku Memorialu. Zástupcovia občianskej spoločnosti v Rusku dlhodobo čelia vyhrážkam, stíhaniu a vraždám. V súvislosti s prenasledovaním zo strany vlády Memorial označili za „zahraničného agenta“ a v decembri 2021 úrady rozhodli o násilnej likvidácii spoločnosti a permanentnom uzavretí jej dokumentačného centra. Ľudia, ktorí stoja za Memorialom sa však odmietajú vzdať.
Dokumentácia ruských vojnových zločinov
Centrum pre občianske slobody vzniklo v roku 2007 v Kyjeve s cieľom podpory ľudských práv a demokracie na Ukrajine. Od svojho vzniku pôsobilo na oficiálnych predstaviteľov, aby sa z krajiny stala plnohodnotná demokracia a fungoval v nej právny štát.
Viac o téme: Vojna na Ukrajine
Po začiatku ruskej invázie vo februári 2022 Centrum pre občianske slobody pracuje na identifikácii a dokumentácii ruských vojnových zločinov.
