Málokedy sa stane, že je odovzdávanie prestížnych svetových cien tak kontroverzné, ako tomu bolo v utorok pri odovzdávaní Nobelovej ceny za literatúru. Z rúk švédskeho kráľa Karola XVI. Gustáva si ju v Štokholme prebral rakúsky spisovateľ Peter Handke, ktorý v 90. rokoch aktívne obhajoval vojnové zločiny vtedajšieho juhoslovanského a srbského režimu, a viac-menej to isté robí dodnes.
Udelenie tohto významného ocenenia práve Handkemu preto, aj napriek jeho možným literárnym kvalitám, kritizovala významná časť literárnej obce a mnohí komentátori rozhodnutie Švédskej akadémie označovali za nepochopiteľné a neobhájiteľné.
Zo samotnej akadémie na protest odstúpil jeden z jej členov, o jedného člena prišla aj komisia, ktorá každoročne nominuje kandidátov na Nobelovu cenu za literatúru.
Iba priaznivec Srbov
Utorňajšie udeľovanie ocenenia okrem toho bojkotovali predstavitelia siedmich štátov – Kosova, Albánska, Bosny a Hercegoviny, Chorvátska, Severného Macedónska, Afganistanu a Turecka.
Kosovský minister zahraničia Behgjet Pacolli už v pondelok vyhlásil, že „spisovateľ, ktorý podporoval (bývalého juhoslovanského a srbského prezidenta Slobodana) Miloševiča a jeho genocídu v Bosne a Kosove, si nezaslúži Nobelovu cenu“.
„Spravodlivosť nakoniec zvíťazí. Nie lži, popieranie a falošné Nobelove ceny,“ dodal k tomu v pondelok kosovský prezident Hashim Thaci. Ten počas balkánskych vojen tiež nebol žiadnym mierotvorcom a pôsobil ako jeden z veliteľov obávanej Kosovskej oslobodzovacej armády (UCK).
Handkeho mnohí jeho priaznivci obhajujú tým, že je len priaznivcom a obhajcom Srbov, na čom ešte nie je nič zlé. Pravdou však je, že stál pri Miloševičovi v čase, keď jeho režim páchal tie najväčšie zverstvá na ostatných národoch bývalej Juhoslávie.
Historicky dokázaný fakt
Jeho najšokujúcejšie výroky sa týkali genocídy v Srebrenici, pri ktorej Srbi povraždili 8-tisíc moslimských obyvateľov Bosny a Hercegoviny.
Genocídu v Srebrenici, ktorá je historicky dokázaným faktom a nikto seriózny ju nespochybňuje, Handke vždy popieral a tvrdil, že jej obete sa povraždili navzájom medzi sebou.
Svoje názory na balkánske vojny Handke nikdy nekorigoval. V roku 2006 predniesol slávnostný prejav na Miloševičovom pohrebe, a krátko po zverejnení informácie o tom, že získal Nobelovku, zatelefonoval do srbskej televízie a vyzval srbských priateľov, aby si spolu s ním aspoň na diaľku pripili rajikou.
„Ako obyvateľka Sarajeva som z toho zhrozená. Je to popierač genocídy. Vyhlasuje, že žiadna genocída sa v Bosne neudiala. Nikdy mu to nezabudneme,“ cituje agentúra The Associated Press (AP) reakciu Bosniačky Senky Tinjak.