- aktualizované 5. októbra, 13:15
Nobelovu cenu za fyziku tento rok udelili trom vedcom za ich štúdie chaotických a zjavne náhodných fenoménov, ktoré prispeli k „chápaniu komplexných fyzikálnych systémov“. Generálny tajomník Kráľovskej švédskej akadémie vied Göran K. Hansson v utorok oznámil, že prvú polovicu ceny si rozdelia Šukuró Manabe a Klaus Hasselmann. Druhú dostane Giorgio Parisi.
Zmienená dvojica si vyslúžila prestížnu cenu „za fyzické modelovanie klímy Zeme, kvantifikáciu variability a spoľahlivé predpovedanie globálneho otepľovania“. Ich výskum položil základ vedomostiam o zemskej klíme a o tom, ako ju ovplyvňuje ľudstvo.
Podklad k vývoju klimatických modelov
Manabeho práca dala podklad vývoju súčasných klimatických modelov, zatiaľ čo Hasselmanove metódy, ktoré napríklad identifikujú špecifické stopy prírodných fenoménov a ľudských aktivít na klíme, sú využívané na dokázanie, že zvýšená teplota v atmosfére je spôsobená ľudskými emisiami oxidu uhličitého.
Parisiho ocenili za „objav súhry neporiadku a fluktuácií vo fyzických systémoch od atómových po planetárne stupnice“. Jeho príspevky k teórii neusporiadaných materiálov a náhodných procesov sú podľa Nobelovej komisie revolučné. Jeho objavy umožňujú pochopiť a popísať mnoho rôznych a zdanlivo úplne náhodných materiálov a javov, a to nielen vo fyzike, ale aj v iných oblastiach, ako sú matematika, biológia, neuroveda a strojové učenie.
Okrem peňazí aj medaily
„Tento rok uznané objavy dokazujú, že naše znalosti o klíme stoja na solídnych vedeckých základoch, ktoré sú založené na dôslednej analýze pozorovaní. Tohtoroční laureáti všetci prispeli k tomu, že sme získali hlbší pohľad na vlastnosti a vývoj komplexných fyzikálnych systémov,“ vyjadril sa predseda Nobelovej komisie pre fyziku Thors Hans Hansson.
Vedci dostanú spolu s prestížnym ocenením aj zlaté medaily a rozdelia si finančnú odmenu 10 miliónov švédskych korún.