Miera nezamestnanosti na Slovensku v 2. štvrťroku 2024 dosiahla rekordne nízku hodnotu 5,2 %, čím sa medziročne znížila o 0,5 percentuálneho bodu (p. b.). Informoval o tom Štatistický úrad SR.
Podľa údajov z Výberového zisťovania pracovných síl (VZPS) počet ľudí bez práce na Slovensku v tomto období klesol na 142,7 tisíca osôb, čo predstavuje medziročný pokles o 9,6 %.
Pokles počtu nezamestnaných pokračoval už 12. štvrťrok za sebou, pričom dynamickejšie sa znížil aj počet a podiel dlhodobo nezamestnaných. Ich počet po troch rokoch klesol pod 100-tisíc na 92,2 tisíca osôb, čo predstavuje pokles o 12,4 %.
Zlepšenie v piatich z ôsmich krajov
Krátkodobá nezamestnanosť sa znížila na 50,5 tisíca osôb, teda o 3,8 %. Nezamestnanosť klesla vo všetkých vekových kategóriách s výnimkou najmladších do 24 rokov. Z regionálneho hľadiska sa situácia zlepšila v piatich z ôsmich krajov SR.
Najvyšší medziročný pokles evidoval Žilinský kraj (o 20 %), nasledovaný Košickým krajom (o 5,8 tisíca osôb). Bratislavský, Trenčiansky a Trnavský kraj mali najnižšie počty ľudí bez práce, každý pod hranicou 10-tisíc osôb.
Rusi a Bielorusi prichádzajúci z Maďarska neostanú pracovať na Slovensku, odradia ich nízke mzdy a nedostatok bytov
Naopak, najvyšší počet nezamestnaných mal opäť Prešovský kraj s viac ako 40-tisíc osobami. Významný pokles nezamestnanosti bol zaznamenaný v deviatich zo 16 sledovaných odvetví, pričom najviac nezamestnaných naposledy pracovalo v priemysle (21-tisíc osôb) a v obchode (12,5 tisíca osôb).
Vyše tretinu nezamestnaných tvorili osoby, ktoré doposiaľ nikdy nepracovali, vrátane absolventov škôl, ktorých počet medziročne vzrástol o 6 %. Pokles miery nezamestnanosti zaznamenalo päť krajov Slovenska.
Ochladenie aktivity v slovenskom priemysle
Najvýraznejšia pozitívna zmena nastala v Banskobystrickom (na 6,8 %) a v Košickom kraji (na 8,7 %). V Trenčianskom a Bratislavskom kraji sa miera mierne zvýšila, avšak zostala pod 3 %.
V Prešovskom kraji, kde je miera nezamestnanosti dlhodobo najvyššia, pretrváva situácia nad úrovňou 10 %. V súhrne za 1. polrok 2024 sa počet ľudí bez práce medziročne znížil o 9,2 % na 148,7 tisíca osôb. Miera nezamestnanosti za celé obdobie klesla o 0,5 p. b. na 5,4 %.
„Predpokladáme, že miera nezamestnanosti v tomto roku zamieri jemne nahor, hovoríme však o desatinách percenta, najmä v dôsledku citeľnejšieho ochladenia aktivity v slovenskom priemysle. Priemerná miera nezamestnanosti v tomto roku však ostane na historicky nízkych úrovniach. Situácia na trhu práce bude naďalej priať aj zamestnancom, najmä vzhľadom na ich dlhodobý nedostatok,“ uviedol makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľni Matej Horňák.
Slovenský trh práce si udržiava pozoruhodnú odolnosť
Ako ďalej uvádza napriek oslabeniu hospodárskej aktivity v našej ekonomike, ako aj celkovo nízkemu rastu v ekonomikách našich zahraničných partnerov, si slovenský trh práce udržiava pozoruhodnú odolnosť.
Prvým z dôvodov je odchod tisícok zamestnancov do predčasného dôchodku, čo môže podľa Horňáka spôsobovať buď najímanie nových ľudí z radov nezamestnaných alebo firma kvôli slabému dopytu a potrebe šetrenia toto pracovné miesto jednoducho neobsadí. Druhým faktorom je dlhodobý nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily na slovenskom trhu práce.
Ako analytik dodáva, firmy v niektorých odvetviach majú problém napĺňať svoju potrebu pracovnej sily, a preto pristupujú k prepúšťaniu až ako ku krajnému riešeniu.
„Údaje z trhu práce naďalej podporujú odolnosť rastu domácej ekonomiky. Hoci dynamika v niektorých mzdových ukazovateľoch poklesla, vzhľadom na predchádzajúce prírastky sú údaje veľmi pozitívne. Participácia dosahuje podľa našich odhadov svoj potenciál a štruktúra ponuky na trhu práce, dáva iba minimálny priestor pre navyšovanie počtu zamestnaných. Vývoj do konca roka však podľa aktuálnych mesačných čísel poukazuje na opatrnosť, najmä v silných odvetviach priemyslu a obchodu,“ dopĺňa analytik 365 banky Tomáš Boháček.
V ekonomike sa podľa jeho slov tiež postupne utlmuje dopyt po pracovnej sile a pokles pracovných miest bol zaznamenaný vo všetkých sektoroch. Z tohto dôvodu sa domnieva, že 2. štvrťrok tak v súhrnných číslach mohol dosiahnuť svoj maximálny potenciál.
Podľa Boháčka to neznamená, že by sa situácia mala na trhu práce viditeľnejšie zhoršiť, avšak tempá prírastkov z posledných štvrťrokov už pravdepodobne stratia na dynamike. Očakávania pre rast domácej ekonomiky však ostávajú nezmenené a 3 %-né tempo, by malo byť naďalej reálne aj v prípade ústupu rekordne dobrých podmienok zamestnanosti.