BRATISLAVA 13. apríla (WEBNOVINY) – Štátne nemocnice čakajú zmeny. Ministerstvo zdravotníctva SR ich odôvodňuje zlou finančnou situáciou zdravotníckych zariadení. Problémom nemocníc sú aj dlhy voči Sociálnej poisťovni. Tie sa za dva mesiace aktuálneho roku zvýšili o 6 mil. eur na 34,1 mil. eur. Príčinou neplnenia odvodových povinností a zadlžovania sú najmä nižšie platby zo strany zdravotných poisťovní. Kľúčovým faktorom k splácaniu záväzkov nemocníc je podľa rezortu zásadná racionalizácia nákladov. Tú majú priniesť systémové ale aj parciálne opatrenia. Vyplýva to zo „Správy o realizácii opatrení na riešenie zadlženosti zdravotníckych zariadení voči Sociálnej poisťovni“, ktorú v stredu schválila vláda.
V rámci systémových opatrení vyzdvihlo ministerstvo najmä avizovanú redukciu kapacít v lôžkovej starostlivosti v rozsahu 10 až 15 %, zavedenie platby za diagnózu alebo zmeny v liekovej politike. Optimalizácia posteľového fondu v sieti zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti by pritom mala byť realitou od augusta tohto roku, platba za diagnózu od začiatku roku 2014. Prínosy očakáva rezort aj zo zavedenia eHealthu. Už v roku 2014 by mali úspory plynúce z informatizácie zdravotníctva dosiahnuť 34 mil. eur.
Ministerstvo chce taktiež do konca mája aktuálneho roka vytvoriť centrálnu obstarávaciu jednotku, ktorej budú zdravotnícke zariadenia hlásiť s mesačným predstihom potrebu na nákup liekov a zdravotníckeho materiálu spolu s navrhovanou cenou. Jednotka následne na základe porovnaní cien v rámci celého rezortu odporučí nákupnú cenu. Ďalším nástrojom by mala byť transformácia nemocníc na akciové spoločnosti a zároveň komplexná reštrukturalizácia štátnych príspevkových organizácií.
Do konca mája 2011 by mala vzniknúť aj pracovná skupina audítorov, teda tím, ktorý bude kontrolovať a vyhodnocovať hospodárenie zdravotníckych zariadení minimálne do termínu ukončenia transformácie. Tento tím bude zároveň navrhovať riešenia konkrétnych problémov zistených kontrolami a dohliadať na ich realizáciu. O dosiahnutých výsledkoch budú informovaní aj zástupcovia Sociálnej poisťovne.
Transformácia štátnych príspevkových organizácií na akciové spoločnosti podľa rezortu spôsobí, že manažmenty nemocníc budú motivované k efektívnosti. Akciové spoločnosti budú súčasne čeliť prísnejšej kontrole. „Existuje teda reálny predpoklad, že sa významne zlepší finančné riadenie spoločností,“ poukazuje ministerstvo. Zároveň však upozorňuje, že prechod na akciové spoločnosti bez dôkladnej prípravy a ozdravného procesu, nemusí vyvolať pozitívny efekt a môže skomplikovať hospodárenie týchto zariadení. Preto je podľa neho potrebné, aby nemocnice podstúpili zásadný ozdravný a reštrukturalizačný proces.
Zdravotnícke zariadenia by podľa rezortu mali vytvoriť reálny biznis plán, taktiež by mali revidovať výhodnosti existujúcich zmluvných vzťahov a následne ich optimalizovať a centralizovať nákupy. Zároveň by mali prehodnotiť stavy zamestnancov a efektívne využívať nehnuteľný majetok, vrátane predaja alebo prenájmu na komerčné účely. Zmeny by však mali nastať aj v poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Nemocnice niektoré opatrenia už aj prijali, alebo prijať plánujú
Napríklad Fakultná nemocnica Trnava predpokladá v roku 2011 zníženie nákladov na lieky a špeciálny zdravotnícky materiál o 30 % v porovnaní s priemernými mesačnými nákladmi v roku 2010. Zabezpečiť by to malo použitie verejných súťaží – aukcií.
Úspora by mala dosiahnuť 162 tis. eur mesačne. Univerzitná nemocnica Bratislava zase plánuje v aktuálnom roku zracionalizovanie organizačnej štruktúry riaditeľstva, ktoré by malo ušetriť 188 tis. eur za rok ale aj okamžité zmrazenie nákupu nových zariadení. Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice avizuje zníženie počtu lôžok o 216 ale aj zníženie počtu zamestnancov o 300, čo by malo priniesť úsporu 500 tis. eur mesačne. Fakultná nemocnica s poliklinikou Banská Bystrica zase predpokladá úpravu Kolektívnej zmluvy, a to predĺžením pracovného času na osem hodín. Ušetriť chce takto 70 tis. eur mesačne.
V súčasnosti rezort zdravotníctva definuje skupinu šiestich najproblémovejších nemocníc – Detská fakultná nemocnica s poliklinikou Bratislava, Univerzitná nemocnica Bratislava, Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice, Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, Fakultná nemocnica Trnava a Fakultná nemocnica Trenčín. Ministerstvo im v apríli nastavuje komplexný manažment kontroly, ktorého cieľom je eliminácia akýchkoľvek nie nevyhnutných výdavkov. Okrem iného bude pozostávať z preverovania všetkých nákupov nad 10 tis. eur a potreby súhlasného stanoviska zo strany rezortu, pravidelného zasielania vývoja hospodárenia, či prípravy podnikateľských plánov. V apríli taktiež nastúpia do uvedených zariadení manažéri špecialisti, ktorí budú spolupracovať s manažmentom nemocníc.
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vlani s výdavkami 16,2 mil. eur
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) evidoval ku koncu minulého roka príjmy vo výške 32,396 mil. eur. Tie však zahŕňajú aj zostatok prostriedkov z predchádzajúcich rokov na úrovni 16,998 mil. eur. Ide o príspevok zdravotných poisťovní splatný krátko pred koncom roka 2009. Celkové výdavky úradu dosiahli v uplynulom roku 16,189 mil. eur. Úrad tak vlani hospodáril s kladným hospodárskym výsledkom 16,206 mil. eur, po vylúčení zostatku však so stratou 792 tis. eur.
Ako ďalej vyplýva z Výročnej správy o hospodárení úradu za rok 2010, ktorú v stredu vzala na vedomie vláda, úrad aj v minulom roku vykonával dohľady zamerané na správnosť poskytovania a nákupu zdravotnej starostlivosti. Celkom riešil 1 469 podaní a do konca uplynulého roku z týchto podaní ukončil 82,3 %. Z 1 469 podaní bolo ako podnet kvalifikovaných 1 461, úrad z nich ukončil 1 201. Najväčší rozsah podnetov, viac ako 60 %, sa týkal správneho poskytovania zdravotnej starostlivosti. V rámci dohľadu sa pri nich potvrdilo, že asi pätina bola opodstatnených.
Úrad uložil vlani poskytovateľom zdravotnej starostlivosti aj sankcie.
V 38 prípadoch boli návrhy na uloženie pokút postúpené Ministerstvu zdravotníctva SR alebo úradu samosprávneho kraja a v 78 prípadoch úrad priamo uložil pokuty poskytovateľovi. Ku koncu roku 2010 podal úrad aj dve trestné oznámenie v súvislosti s poskytovanou zdravotnou starostlivosťou.
Úrad však vykonával dohľad aj nad zdravotnými poisťovňami a verejným zdravotným poistením. Počas minulého roku začal 164 dohľadov, ku koncu roka ich ukončil 95. Dohľady boli zamerané najmä na riešenie problémov súvisiacich so zmenou zdravotnej poisťovne, na neoprávnené prepoistenie a zneužitie osobných údajov, vyriešenie kolíznych stavov v evidencii zdravotných poisťovní s centrálnym registrom poistencov, či preukázanie platobnej schopnosti. Z vlastnej iniciatívy začal úrad 59 dohľadov, pričom všetky aj ukončil.