Región strednej Európy, Slovensko nevynímajúc, bol liahňou vysokokvalifikovaných absolventov technických odborov. Aj preto ešte začiatkom tisícročia pritiahol masívne zahraničné investície do spracovateľského priemyslu. Medzitým vyspelý svet vsadil na digitalizáciu ako nový motor konkurencieschopnosti a na technické vzdelanie ako impulz inovácií. Dobiehajúce ekonomiky stredoeurópskeho regiónu zaostali. Najmä Slovensko stratilo konkurenčnú výhodu vo vzdelávaní technicky zdatných ľudí. Nielenže produkuje čoraz menej absolventov s technickým vzdelaním, ale aj to málo je lákavým zdrojom pre iné, zmršťujúce sa pracovné trhy starnúcej Európy či mimoeurópskych krajín.
Ekonomiky s rýchlym digitálnym rastom a súčasne výraznejším ubúdaním ľudí v produktívnom veku rozširujú dopyt po absolventoch informačných a komunikačných technológií, techniky, matematiky a prírodných vied. Tunajší IT sektor má čo robiť, aby sa s nedostatkom pracovných síl vyrovnal. „Problém s nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov v IT odvetví je globálnym problémom. Digitálna transformácia zvyšuje dopyt po špecializovaných softvérových riešeniach, čo následne spôsobuje nárast dopytu po kvalifikovaných IT špecialistoch. U nás sa s týmto problémom vyrovnávame tak, že budujeme silnejšiu kultúru vzdelávania a investujeme do ďalšieho vzdelávania zamestnancov, aby sme im pomohli získať potrebné zručnosti a držať krok s pokrokom v IT oblasti,“ hovorí controlling manažérka IT spoločnosti msg life Slovakia Martina Kubaščíková.
Problém nedostatku technických špecialistov sa prehĺbil v období, keď sa rozhoduje o úspechu či neúspechu digitálnej transformácie podnikov aj štátu. V miere technických absolventov Slovensko padá ku dnu európskeho rebríčka. Na tisíc mladých obyvateľov vo veku 20 až 29 rokov pripadá 13 absolventov s vyšším odborným alebo vysokoškolským vzdelaním v IKT, matematike, technike či prírodných vedách. Nižšiu mieru v únii majú len krajiny, s ktorými Slovensko nemožno porovnávať pre ich špecifické podmienky, ako ostrovný Cyprus či Malta. Digitálni lídri, akými sú Dánsko a Fínsko, produkujú okolo 25 absolventov na tisíc mladých ľudí. Vyplýva to z najnovších údajov, zverejnených európskym štatistickým úradom Eurostatom.
Pred desiatimi rokmi bolo Slovensko s 18 vyštudovanými technikmi (na tisícku osôb) približne na úrovni Nemecka či Švajčiarska. Kým tieto dve krajiny podporili technické vzdelávanie a aktuálne majú v mladej vekovej kohorte 23 technických absolventov, na Slovensku je to 13. Pravdou je, že slovenskí študenti odchádzajú študovať do Česka a vyberajú si technické odbory. Podiel technických absolventov však klesol aj v susednom Česku. Okrem toho úroveň dosiahnutého vyššieho vzdelania je podľa štúdií aj rankingov nižšia než v porovnateľných krajinách a oveľa nižšia ako v ekonomikách s rýchlym digitálnym rastom.
Podniky už dlhodobo upozorňujú na problém nedostatku ľudí s požadovanými zručnosťami. Zvyčajne ho riešia vo vlastnej réžii dopĺňaním zručností, odbornými školeniami, zamestnávaním študentov a mentoringom, využívajú služby umelej inteligencie pri náboroch. „Na pracovných pohovoroch sa stretávame s nedostatkom potrebných znalostí. Napríklad pre pracovné pozície Java programátorov dokážeme z celkového počtu prijatých profesijných životopisov za vhodné označiť v priemere iba tridsať percent. Z toho približne len tri percentá dostanú od nás ponuku práce. V prípade testovania softvéru je vhodných iba asi dvadsaťpäť percent. Okrem IT znalostí však vždy prihliadame aj na iné predpoklady na výkon práce,“ vysvetľuje HR manažérka spoločnosti msg life Slovakia Mária Bublincová a dodáva, že zvyknú vyžadovať aj jazykové znalosti, najmä nemčinu.
Pre IKT sektor je zaujímavá kombinácia znalostí. Spoločnosť, ktorá vyvíja inteligentné softvérové riešenia pre poisťovne, akou je msg life Slovakia, hľadá kandidátov so skúsenosťami v oblasti poisťovníctva. „Pri Java developeroch špecialistoch, ako je napríklad pracovná pozícia Java programátor MigArchiv, je najdôležitejšia znalosť programovacieho jazyka Java na vysokej úrovni, avšak pri konzultantoch sa už prihliada viac aj na znalosť nemeckého jazyka a prehľad v poisťovníctve,“ konkretizuje Bublincová.
Šancu dostanú aj kandidáti a kandidátky, ktorí nemajú potrebné technologické zručnosti, ale presvedčia konkrétnymi príkladmi, sú ochotní učiť sa nové veci a zvyšovať si odbornosť. „Dvere máme otvorené pre všetkých, ktorí sa chcú učiť nové veci, ak je na to pri pracovnej pozícii priestor. Nových zamestnancov, ktorí majú chuť na sebe pracovať, podporíme zaškolením a rôznymi odbornými kurzmi,“ hovorí Bublincová. Školenia nie sú samozrejmosťou v každej firme. Podľa Eurostatu len 54 percent počítačových firiem na Slovensku zabezpečuje svojim zamestnancom odbornú IKT prípravu. V porovnaní s väčšinou krajín únie je to malá časť podnikov. Vo Fínsku až 78 percent spoločností školí personál v IKT oblasti.
Snaha zaplniť medzeru IKT špecialistov vedie firmy k zamestnávaniu vysokoškolských študentov. „Prinášajú nový pohľad na známe veci a môžu ponúknuť nové nápady a inovatívne riešenia problémov. Mnohí sa dobre orientujú v technológiách a prinášajú cenné IKT zručnosti,“ uvádza výhody práce so študentmi controlling manažérka. Skúsení kolegovia majú podľa nej príležitosť stať sa mentormi a pomáhať študentom pri ich odbornom rozvoji vlastnými postrehmi a skúsenosťami.
Prepájanie vzdelania s praxou je výsledkom snahy firiem a jednotlivcov, nie systematického prístupu štátu a vzdelávacích inštitúcií k potrebám trhu práce. Zamestnávanie študentov je spojené aj s nevýhodami. Nejde len o nižšiu efektívnosť pre nedostatok skúseností. „Takisto sa musíme často vysporiadať s obmedzenou dostupnosťou študentov. Majú iné povinnosti, vyučovanie a skúšky. Svoje zamestnanie často vnímajú ako krátkodobé alebo sezónne, čo vedie k zvýšenej fluktuácii a potrebe častého náboru. Aktuálne máme otvorené viaceré pracovné ponuky pre študentov vysokých škôl rôznych študijných odborov,“ tvrdí Kubaščíková.
Takmer polovicu zamestnancov ich spoločnosti tvoria absolventi netechnických študijných odborov, vrátane filozofických či pegagogických. Slovenský trh práce už dlhodobo trpí nesúladom medzi študijným odborom, ktorý mladí ľudia absolvujú a odborom, v ktorom sa potom zamestnajú. Týka sa to najmä humanitných vied. Dáta Eurostatu ukazujú, že celkovo viac ako 31 percent absolventov vo veku 25 až 34 rokov sa nezamestnalo vo svojom odbore. Len päť krajín EÚ má vyšší výskyt medziodborového horizontálneho nesúladu, ktorý firmám prináša dodatočné finančné a personálne náklady na školenie absolventov.
Vo firme msg life Slovakia chápu príčiny, prečo mnohí absolventi nepracujú vo vyštudovanom odbore. Či už je to nedostatok pracovných príležitostí v odbore, ktorý vyštudovali, zmena profesijných záujmov, alebo lepšie možnosti zárobku v IT. „Práve flexibilita, ktorá umožňuje preskúmať rôzne kariérne cesty a nájsť si uspokojujúcu prácu, je jednou z výhod vysokoškolského vzdelania,“ vysvetľuje postoj firmy controlling manažérka.
Pri posudzovaní vedomostí, zručností a vhodnosti záujemcov o zamestnanie sa podľa manažérky intenzívne začínajú venovať aj téme využitia umelej inteligencie. Algoritmy umelej inteligencie rýchlo a presne spracujú množstvo životopisov a vyberú vhodných kandidátov oveľa rýchlejšie ako tradičné manuálne metódy. „Dokážu poskytnúť základné, no konzistentné a spravodlivé hodnotenie všetkých kandidátov a dávajú nám cenné údaje o aktuálnej situácii na trhu práce,“ dopĺňa manažérka.
Multikulturalitu do firmy vnášajú špecialisti zo zahraničia. Výhodou, ktorú mnohí zahraniční uchádzači vyhľadávajú, je podľa HR manažérky Bublincovej ponúkaná práca vo full remote režime, teda výlučne online. Spoločnosť sa orientuje na získavanie pracovníkov najmä z Českej republiky a krajín EÚ. Imigračné zákony a predpisy sú prísne a získanie pracovného povolenia pre iných zahraničných zamestnancov je zložitý a časovo náročný proces. Celoekonomickým dôsledkom je, že zamestnanci chýbajú a miera zamestnanosti imigrantov pritom patrí k najnižším v Európe. Súvisí nielen s nízkym prílevom migrantov do krajiny, ale tiež s bariérami zaradiť sa na trh práce.
Slovensko má spolu s Českom a Maďarskom najnižší podiel žien na IKT pozíciách spomedzi krajín EÚ. Ženy na Slovensku tvoria necelých 15, muži zvyšných 85 percent IKT pozícií. Percentuálne zastúpenie žien na IKT pozíciách v msg life Slovakia je podľa controlling manažérky 38 percent, teda nad priemerom krajiny. „Hoci by sme radi dorovnali rodový rozdiel, celkovo máme menší počet prijatých životopisov od žien. Je to zrejme spojené s akýmsi stereotypom, čo sa týka prepojenia žien a IT. Problém zrejme nastáva už pri školskom systéme, kde ženy nie sú dostatočne vedené k štúdiu matematiky či technických odborov,“ vysvetľuje Bublincová.
Sektor informačných a komunikačných technológií poskytuje high-tech služby s vysokou pridanou hodnotou. Bytostne závisí od znalostí a adekvátneho vzdelania pracovnej sily. V tejto fáze snahy o digitálnu transformáciu sčasti nahrádza vzdelávací systém.
Tento článok vznikol v spolupráci s klientom msg life Slovakia