Neandertálci (Homo neanderthalensis), ktorí žili na území dnešného Portugalska, sa živili rybami, mušľami či tuleňmi. Vyplýva to z novej štúdie, ktorú publikoval odborný časopis Science.
Výskum poskytuje ďalšie dôkazy o tom, že sa neandertálci spoliehali na potravu z mora rovnako ako predkovia moderného človeka (Homo sapiens).
V jedálničku nechýbali žraloky
Po desaťročia sa pritom predpokladalo, že schopnosť zhromažďovať jedlo z mora a riek bola jedinečná pre moderných ľudí.
Tím vedcov, ktorý viedol Joao Zilhao z Barcelonskej univerzity, našiel dôkazy o tom, že neandertálci konzumovali plody mora, v jaskyni Figueira Brava na juhu Portugalska.
Mláďatá medveďa bieleho mali premiéru v holandskej zoo, uskutočnila sa však bez publika
Tam okrem kamenných nástrojov, ostatkov rastlinnej potravy či suchozemských živočíchov našli aj pozostatky po morských tvoroch.
Jaskyňu neandertálci obývali v období pred 106 až 86-tisíc rokmi a ako vyšlo najavo, živili sa mušľami, krabmi, morskými vtákmi, tuleňmi, delfínmi a rybami vrátane žralokov, úhorov či zubatíc.
More dodávalo polovicu stravy
Podľa výskumníkov tvorili morské živočíchy približne 50 percent stravy neandertálcov z Figueira Brava. Zvyšok tvorili suchozemské tvory, ako napríklad jelene, kozy, kone, pratury či korytnačky.
Niektoré z najskorších dôkazov o tom, že moderní ľudia využívali morské zdroje, sú staré zhruba 160-tisíc rokov a pochádzajú z južnej Afriky.
Najhoršia pandémia moru prišla z rovnakého miesta ako koronavírus. A tiež najprv do Talianska
Ako informuje spravodajský portál BBC, viacero vedcov v minulosti vyslovilo teóriu, že mastné kyseliny z plodov mora, ktoré podporujú mozog, prispeli k zlepšeniu kognitívneho vývoja u raných moderných ľudí.
To by podľa danej teórie mohlo pomôcť vysvetliť obdobie vynálezov a tvorivosti, ktoré začalo u populácií moderných ľudí v Afrike pred zhruba 200-tisíc rokmi. Tiež to mohlo moderným ľuďom pomôcť predstihnúť iné ľudské skupiny, ako boli neandertálci a denisovania.
Podobnosť s modernými ľuďmi
Nové nálezy však dokazujú, že neandertálski obyvatelia Figueira Brava sa spoliehali na more v podobnom rozsahu ako ľudské skupiny žijúce v rovnakom čase v južnej Afrike.
„Ak boli potraviny z mora dôležité pre moderných ľudí, tak potom boli dôležité aj pre neandertálcov. Alebo nemali takú dôležitosť, akú im ľudia pripisujú,“ cituje Zilhaa britský denník The Guardian.
Indickému dievčaťu pred troma rokmi transplantovali ruky, tie neskôr zmenili farbu
Vedec tvrdí, že nálezy tiež osvetľujú rybárske praktiky neandertálcov, ktorí podľa jeho slov museli mať košíky alebo vrecia.
„Nemôžete kráčať dvetisíc metrov s úlovkom 10 alebo 20 kilogramov lastúr v rukách,“ vysvetlil a dodal, že neandertálci pravdepodobne tiež vedeli, že ak mäkkýše budú zbierať v zlom čase, mohli by im uškodiť.
Výsledky štúdie podľa Zilhaa podporujú výskumy, ktoré naznačujú, že si boli neanderálci a moderní ľudia veľmi podobní.