Názory Slovákov sú xenofóbnejšie, najhoršie v prieskume dopadli moslimovia a prisťahovalci

BRATISLAVA 15. decembra (WebNoviny.sk) – Za posledných desať rokov sa názory značnej časti obyvateľstva posunuli smerom ku xenofóbnejšiemu vnímaniu rôznych spoločenských skupín.

Vyplýva to z porovnania sociálneho dištancu v septembri 2017 a v máji 2008, ktorý ukázal, že tento negatívny trend zasiahol postoj majority vo veľkej väčšine z 15 skúmaných menšín.

Na piatkovej tlačovej konferencii pri príležitosti uvedenia novej publikácie Inštitútu pre verejné otázky (IVO) Zaostrené na extrémizmus to uviedol prezident IVO Grigorij Mesežnikov.

Zmena politickej klímy

Tieto posuny sú podľa inštitútu dôsledkom zmeny politickej klímy, ktorá na Slovensku nastala pod vplyvom migračnej krízy, ale aj častejšie medializovaných teroristických útokov.

V otázke utečencov to bol súboj medzi V4 a zvyškom EÚ, hodnotí premiér Orbán summit v Bruseli

Mesežnikov vysvetlil, že odpoveďou mainstreamových politických síl bola radikalizácia rétoriky v otázkach, ktoré súvisia so vzťahmi majority s menšinovými komunitami. Tým si IVO vysvetľuje aj nebývalý nárast sociálneho dištancu.

Menšiny v susedstve

Agentúra FOCUS sa v septembrovom prieskume pýtala respondentov na to, či by im prekážala prítomnosť príslušníkov menšín v ich susedstve. V prípade moslimskej rodiny nastal oproti roku 2008 posun o 41 percentuálnych bodov, v prípade rodiny prisťahovalcov prieskum zaznamenal nárast o 38 bodov.

Tínedžer chcel bojovať v Sýrii po boku Islamského štátu, dal im návod na výrobu bomby

Prakticky nezmenený ostal postoj majority k extrémistom, ktorých v roku 2008 nechcelo za susedov 82 percent opýtaných a v roku 2017 to bolo 84 percent. Najnižší nárast nastal vo vnímaní maďarskej národnostnej menšiny, ktorej príslušníci by prekážali 18 percentám Slovákov.

 

Otázka: Predstavte si, že by sa do vášho susedstva nasťahovala osoba, resp. osoby patriace do nasledujúcich skupín. Prekážali by vám v susedstve alebo nie?“ (% odpovedí „prekážali by mi“)

 

Podľa IVO doteraz chýbal presnejší obraz o tom, ako o extrémizme rozmýšľa slovenská verejnosť, v júlovom prieskume preto položil respondentom otvorenú otázku, čo si pod týmto pojmom predstavujú.

Opýtaní, ktorí mohli uviesť tri asociácie, najčastejšie za extrémizmus považovali násilie či fyzickú a verbálnu agresivitu (37 percent), nenávisť a netoleranciu voči inakosti (27 percent), či rasizmus a nacionalizmus (22 percent).

Približne 12 percent respondentov si extrémizmus spájalo s Ľudovou stranou Naše Slovensko a Mariánom Kotlebom, 12 percent Slovákov si pri slove extrémizmus vybaví fašizmus, nacizmus či holokaust.

Politický nástup extrémistov

Analytička IVO Zora Bútorová za dobrú správu považuje to, že slovenská verejnosť pomerne citlivo zareagovala na politický nástup extrémistov. V júli 2017 takmer tri štvrtiny (71 percent) Slovákov zastávali názor, že tento trend predstavuje závažný problém.

Opačné stanovisko vyslovilo iba 13 percent opýtaných, ktorí nevideli dôvod na znepokojenie. IVO sa v prieskume zaujímal aj o názor ľudí na iniciatívu generálneho prokurátora, ktorý podal na Najvyšší súd SR podnet na rozpustenie ĽSNS.

Tretina Rómov na Slovensku pociťuje diskrimináciu, problémy majú aj migranti v Európskej únii

Polovica respondentov (50 percent) zastávala názor, že súd by mal stranu rozpustiť, zatiaľ čo 38 percent Slovákov by takéto rozhodnutie neschvaľovalo.

Zaostrené na extrémizmus

Výskumná štúdia je výstupom projektu Zaostrené na extrémizmus, ktorý analyzoval fenomény súvisiace s extrémizmom, a to aj v rovine názorov verejnosti, ako i v rovine straníckej politiky.

Súčasťou projektu bola i séria prieskumov verejnej mienky, ktorá sa uskutočnila v druhej polovici roka 2017. Projekt bol realizovaný s finančnou podporou ministerstva spravodlivosti.