Kandidáta na podpredsedu Národnej rady SR (NR SR) podávajú v zmysle volebného poriadku poslanecké kluby alebo poslanci.
Ak bolo na podpredsedu parlamentu navrhnutých viac kandidátov a ani jeden z nich nezískal 76 hlasov, vykoná sa opakovaná voľba. Pre agentúru SITA to uviedol Vincent Bujňák z Katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Podotkol, že opakovaná voľba sa nekoná, ak bol na funkciu navrhnutý len jeden kandidát, ktorý z dôvodu, že nezískal potrebnú väčšinu hlasov, nebol zvolený. Platí, že ak bol na funkciu navrhnutý len jeden kandidát a nezískal potrebnú väčšinu hlasov, vykonajú sa nové voľby.
Nezvolenie za predsedu
Zákonodarný zbor nezvolil 28. mája za podpredsedu parlamentu Tomáša Lehotského (Za ľudí). V tajnej voľbe získal 75 hlasov. Lehotský mal nahradiť vo funkcii Juraja Šeligu (Za ľudí).
Predsedníčka Za ľudí Veronika Remišová v stredu 2. júna pred rokovaním vlády povedala, že Lehotský už nie je kandidátom strany na funkciu podpredsedu NR SR.
Ústavný právnik vysvetlil, že ak je záujem na späťvzatí návrhu kandidáta, takéto oznámenie musí byť podané písomne predsedovi NR SR, prípadne predsedajúcemu schôdze najneskôr do začatia hlasovania.
„Zákon o rokovacom poriadku uvádza, že v mene poslaneckého klubu koná jeho predseda alebo podpredseda, alebo poverený člen poslaneckého klubu. Štandardne preto návrh kandidáta podaný klubom berie späť v mene poslaneckého klubu jeho predseda. Samozrejme, predsedom poslaneckého klubu nemusí byť len predseda danej politickej strany. Predsedom klubu môže byť len poslanec,“ priblížil.
Len jeden kandidát
Podľa Bujňáka je dôležité si uvedomiť, že ak bol na funkciu podpredsedu parlamentu navrhnutý len jeden kandidát a nezískal potrebnú väčšinu hlasov, potom sa vykonajú nové voľby, kde je potrebné opätovné podanie návrhu.
„Preto po nezvolení kandidáta ani nie je možné návrh vziať späť – už nie je nič, čo by sa dalo vziať späť, pretože o návrhu sa už hlasovalo. O späťvzatí návrhu kandidáta je preto možné uvažovať vtedy, keď bude návrh opätovne podaný,“ podotkol.
Problematika kandidáta
Ústavný právnik priblížil, že problematiku podávania návrhu kandidáta na podpredsedu parlamentu upravuje zákon o rokovacom poriadku a volebný poriadok schválený uznesením NR SR, pričom v základných veciach sa vychádza z Ústavy SR.
„Práve ústava totiž predpisuje počet poslancov potrebných na zvolenie podpredsedu NR SR, ako aj spôsob hlasovania. Hlasovanie musí byť tajné a za podpredsedu je zvolený ten, kto získal podporu absolútnej väčšiny parlamentu, teda najmenej 76 poslancov,“ doplnil.
Jednotná zhoda
Ministerka spravodlivosti a podpredsedníčka Za ľudí Mária Kolíková po stredajšom rokovaní vlády povedala, že na Lehotskom sa jednotne zhodol poslanecký klub a ten svoje doterajšie stanovisko podľa jej slov neprehodnotil.
Nevidí dôvod, aby bol návrh stiahnutý a podľa jej vedomostí ani stiahnutý nie je. Tvrdí, že Remišová nie je poslankyňou NR SR a nemôže len tak návrh stiahnuť v parlamente.