BRATISLAVA 30. júna (WEBNOVINY) – Návrh na určenie mandátu ministrovi financií pre bruselské rokovania o prípadnej druhej pôžičke Grécku pôjde napokon do pléna Národnej rady SR bez akéhokoľvek odporúčania gestorského finančného výboru. Návrh z dielne SaS, ktorý vyžaduje účasť privátneho sektora odpísaním časti istiny gréckych dlhopisov, teda vyhlásenie bankrotu krajiny, totiž parlamentu odporučili schváliť iba 2 poslanci výboru za SaS. Naopak, pozmeňujúci návrh z diele SDKÚ-DS, ktorý počíta s dobrovoľnou účasťou privátneho sektora na reštrukturalizácii dlhu vo výške minimálne 30 mld. eur, zase podporili iba traja poslanci za SDKÚ-DS.
„Ten pôvodný návrh chce vidieť akokeby tú krv hneď teraz,“ opísal návrh koaličnej SaS štátny tajomník ministerstva financií Vladimír Tvaroška. Podmienky účasti privátneho sektora by tak podľa neho znamenali okamžité vyhlásenie bankrotu Grécka, čo by so sebou nieslo všetky negatívne dôsledky. Konkrétne pre Slovensko by podľa Tvarošku mohol bankrot Grécka znamenať zvýšenie úrokov na štátny dlh o jeden percentuálny bod. Okrem definovania účasti súkromného sektora sú však oba návrhy totožné a na tom treba podľa štátneho tajomníka stavať.
KOLLÁR: Návrhy sú diametrálne odlišné
Šéf finančného výboru a zároveň podpredseda SaS Jozef Kollár však tvrdí, že práve v tom jednom bode sú oba návrhy diametrálne odlišné. Dobrovoľná účasť privátneho sektora totiž podľa neho znamená, že na ďalšom vyše 100-miliardovom balíku pre Grécko by sa banky podieľali iba predĺžením splatnosti dlhopisov alebo nakúpením gréckych bondov, čo by však podľa SaS situáciu nevyriešilo ale len oddlžovalo krach Atén. V rámci rozpravy vo výbore vystúpil aj poslanec za KDH Anton Marcinčin, ktorý povedal, že pri hlasovaní nepodporí ani jeden z predložených návrhov. Nezabudol pritom podotknúť, že SaS si pri posúvaní návrhu do programu schôdze parlamentu pomohla aj podpismi opozičných poslancov. „KDH ani ja nemáme žiadnu potrebu ani obmedzovať, ani posilňovať mandát ministra našej vlády a už tobôž nie s pomocou SNS,“ konštatoval.
O návrhu na prijatie stanoviska Národnej rady Slovenskej republiky k postupu vlády Slovenskej republiky pri poskytnutí finančnej pomoci Helénskej republike zo zdrojov Európskeho finančného stabilizačného nástroja, ako znie oficiálny názov návrhu za zúženie mandátu ministra financií, by mali poslanci rokovať v piatok 1. júla. Tak ako návrh SaS, tak aj pozmeňujúci návrh SDKÚ-DS chcú ministra zaviazať, aby pri ďalšej pôžičke Grécku v Bruseli trval na záväzku privatizácie gréckeho majetku, kolaterále za pôžičku, záväzku relevantných opozičných strán, že ozdravný balíček budú dodržiavať a účasť Medzinárodného menového fondu.
Oba dokumenty požadujú aj účasť privátneho sektora
Kým ten z dielne SaS však požaduje okamžité odpísanie časti istiny gréckych dlhopisov v držbe súkromných investorov, ten z dielne SDKÚ-DS hovorí o dobrovoľnej účasti finančného sektora na úrovni minimálne 30 mld. eur. Návrh SDKÚ-DS okrem toho navyše požaduje vypracovanie analýzy udržateľnosti gréckeho dlhu.
Grécky parlament v stredu schválil päťročný plán úsporných opatrení pomerom hlasov 155 k 138, čo naznačuje, že vláda premiéra Georgíosa Papandréoua je na dobrej ceste k tomu, aby vo štvrtok presadila v parlamente zákon o realizácii tohto plánu.
Európska únia a Medzinárodný menový fond (MMF) trvajú na tom, že Grécko musí schváliť nielen plán úsporných opatrení, ktorý predpokladá ušetrenie 28 mld. eur, ale aj na tom, že vo štvrtok musí v parlamente prejsť zákon o realizácii týchto opatrení. EÚ a MMF to považujú za podmienku pre to, aby Aténam poskytli ďalšiu tranžu v sume 12 mld. eur v rámci núdzových úverov, ktoré krajina dostáva, aby sa zabránilo jej bankrotu. Bez úverov od EÚ a MMF by Grécko nebolo schopné plniť svoje záväzky už v júli.
