BRATISLAVA 1. júla (WEBNOVINY) – Občianske združenie Právo na bývanie považuje vládny návrh zákona o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom za diskriminačný. Podľa predsedu združenia Kristiána Straku navrhované riešenia nevyhovujú vlastníkom ani nájomcom. Právo na bývanie nesúhlasí, aby bolo dlhoročné odkladanie riešenia problémov medzi vlastníkmi a nájomcami bytov s regulovaným nájomným presunuté až do ďalšieho volebného obdobia.
Združenie nájomcov zároveň žiada vyplatenie finančných kompenzácií pre nájomcov, ktorí tieto byty v nasledujúcich rokoch uvoľnia po zvýšení nájomného. Pre štát by to malo byť vraj o trochu lacnejšie oproti vládou plánovanej výstavbe náhradných nájomných bytov v mestách a obciach pre sociálne odkázaných bývajúcich. „Urobili sme prieskum u nájomcov. Skoro 84 % si želá finančné odškodnenie. Je to rýchle, môže sa to vyriešiť hneď,“ povedal Straka pre agentúru SITA. Obstaranie náhradného bývania by podľa neho trvala dlho a bol by to výhodný biznis pre stavbárov najmä v Bratislave.
„Štát dá peniaze obci a obec ich použije. Budú to účelovo využívané peniaze, nemožno ich minúť na kúpu auta,“ predstavuje si Straka poskytnutie kompenzácií. „Nechceme peniaze v trhovej cene bytu. Z nej by nájomca mohol dostať napríklad 70 %,“ dodal.
Podanie na Ústavný súd SR i medzinárodné inštitúcie
Ak by návrh zákona o deregulácii nájomného v súčasnej podobe v parlamente prešiel, Právo na bývanie zváži, že požiada prezidenta, aby zákon nepodpísal. Prípadne podá návrh na Ústavný súd SR, či bude zákon v súlade s ústavou. „Keď to bude potrebné, tak sa obrátime aj na medzinárodné inštitúcie. Stále veríme, že sa to vyrieši v tomto štáte. Nevyhrážame sa súdmi ako vlastníci,“ uzavrel Straka.
Parlament prerokoval vo štvrtok návrh zákona v druhom čítaní, hlasovanie je plánované v stredu 6. júla. Usporiadanie nájomných vzťahov k bytom v domoch súkromných vlastníkov s regulovanou výškou nájomného by sa mal podľa ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja týkať 923 bytov, v ktorých žije 2 311 osôb. Tieto byty sa nachádzajú v 31 sídlach, najviac týchto bytov je v Bratislave, a to 706.
Pre dlhodobé neriešenie problému vlastníkov bytov je na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu od februára 2010 deväť sťažností proti SR od slovenských vlastníkov alebo dedičov reštituovaných bytových domov. Vláda SR zaslala k sťažnostiam svoje oficiálne stanovisko, súd o veci zatiaľ nerozhodol.
K návrhu zákona pozmeňovacie návrhy
Podľa návrhu zákona nájomcovia bytov s regulovanou výškou nájomného by mali uvoľniť byty najskôr do konca roka 2017. Vlastníci týchto bytov by ich potom mohli prenajímať za trhové nájomné alebo ich využívať podľa vlastných predstáv. Prenajímatelia by tiež mohli jednostranne zvýšiť mesačné nájomné raz ročne o 20 %. Nájomcovia budú môcť požiadať miestnu samosprávu o pridelenie náhradného nájomného bytu s regulovaným nájomným.
Gestorský parlamentný výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu odporúča schváliť 14 z 15 pozmeňovacích návrhov piatich výborov. Lehotu na zánik nájomného na dobu určitú navrhuje skrátiť z 31. decembra 2017 na koniec roka 2016. Mestá a obce by tak boli povinné poskytnúť náhradný byt oprávneným žiadateľom tiež o rok skôr do konca roka 2016. Ak bytovú náhradu neposkytnú, mesačne budú musieť platiť prenajímateľovi sumu rovnajúcu sa rozdielu mesačného trhového a regulovaného nájomného namiesto polovice mesačného nájomného až do poskytnutia náhradného bytu.
Termín, dokedy môže prenajímateľ vypovedať nájom bytu bez uvedenia dôvodu, môže byť posunutý z 31. decembra 2011 na 31. marca 2012. Výpovedná lehota má byť rok. Nájomcovia by mali mať právo podať žalobu na súd o určenie neplatnosti jednostranného zvýšenia nájomného namiesto troch do dvoch mesiacov. Nájomcovia by mohli požiadať obec o náhradný byt nie do 30. júna 2012, ale do 30. septembra 2012. Účinnosť zákona môže byť posunutá z 1. septembra na 15. septembra 2011.
