Vyrastať s rodičom alkoholikom neznamená len spomienky na hádky, „ťažké víkendy“ či strach z návratu domov. Psychologička Monika Chovanová sa vo svojej praxi stretáva s dospelými, ktorí si so sebou celý život nesú psychickú ťarchu v podobe úzkostí, problémov vo vzťahoch, vyhorenia, nízkej sebaúcty alebo strachu z blízkosti.
Až v neskorom veku na terapii sa často príde na to, že ich trápenie má korene ešte v detstve, keď vyrastali s rodičom alkoholikom. Fenomén dospelých detí alkoholikov je na Slovensku rozšírený, no stále podceňovaný. Mnohí netušia, že ich perfekcionizmus, neustála ostražitosť, citlivosť na nálady okolia či pocit viny majú korene práve v detstve poznačenom závislosťou rodiča.
V rozhovore s Monikou Chovanovou sa pozrieme na to, ako alkoholizmus rodiča formuje detskú psychiku, prečo si deti z takýchto rodín často nesú traumu aj desiatky rokov, pričom táto traumatická skúsenosť často zásadne ovplyvňuje psychické zdravie a partnerské vzťahy v dospelosti.
Stretávate sa vo svojej praxi s dospelými deťmi alkoholikov často?
Vo svojej praxi sa s dospelými deťmi alkoholikov stretávam veľmi často, aj keď to nie je vždy dôvod, s ktorým klient prichádza. Mnohí vyhľadajú pomoc pre úzkosti, vzťahové problémy, vyhorenie či depresiu, no v priebehu sedení sa ukáže história závislosti v rodine. Výskumy dlhodobo potvrdzujú, že vyrastanie s rodičom so závislosťou patrí medzi významné rizikové faktory pre psychické ťažkosti v dospelosti.
Títo klienti často opisujú detstvo plné neistoty, hanby a emocionálnej osamelosti. Alkoholizmus rodiča býva skrytým, no silným pozadím ich životných vzorcov. Často ide o ľudí veľmi zodpovedných, výkonných a citlivých na potreby iných. Zároveň však zápasia s vnútorným napätím a problémami s hranicami. Preto možno povedať, že ide o veľmi rozšírený a zároveň podceňovaný fenomén.
Ako dokáže deti a dospievajúcich zasiahnuť takáto skúsenosť? Uvedomujú si klienti hneď, že korene ich problému siahajú do detstva?
Skúsenosť s rodičom alkoholikom zasahuje dieťa na úrovni emócií, vzťahovej väzby aj formovania identity. Deti často vyrastajú v prostredí nepredvídateľnosti, kde sa strieda láskavosť s hrozbou, blízkosť s odmietaním. To má dopad na ich pocit bezpečia, sebaúctu aj schopnosť regulovať emócie. Mnohé deti sa naučia potláčať svoje potreby, aby „nezaťažovali“ rodinu.
Úprimná spoveď alkoholičky: Odviezla som syna do školy a doobeda vypila liter vodky
Klienti si len zriedka uvedomujú hneď, že korene ich ťažkostí siahajú do detstva. Často považujú svoje prežívanie za osobné zlyhanie alebo povahovú slabosť. Prepojenie s detstvom prichádza až v bezpečnom terapeutickom vzťahu. Až tam si dokážu dovoliť pomenovať, že ich minulosť bola zraňujúca.
Pamätáte si na prípad, ktorý vás osobne zasiahol alebo vám príkladne ukázal, aký hlboký dopad má alkoholizmus rodiča na dieťa?
Spomínam si na viacero prípadov, no niektoré sa človeka dotknú hlbšie práve svojou tichosťou. Išlo o klientku, ktorá navonok pôsobila veľmi funkčne, úspešne a pokojne. Na našich sedeniach sa však postupne ukazovalo, že celé detstvo prežila v neustálom napätí a v role „dospelého dieťaťa“.
Ako malá chodila kontrolovať, či otec dýcha, a zároveň sa ráno tvárila, že sa nič nedeje. Nikdy nezažila pocit, že sa môže o niekoho oprieť. V dospelosti mala silné úzkosti a neschopnosť prijímať pomoc. Tento prípad mi veľmi jasne ukázal, že trauma nemusí byť hlasná ani dramatická, aby bola hlboká. Často má podobu dlhoročného emocionálneho hladu.
Vidíte vo svojej praxi opakovanie generačných vzorcov – rodič alkoholik vyrastal sám v nefunkčnej alebo závislej rodine?
Opakovanie generačných vzorcov je v praxi veľmi časté. Mnohí rodičia so závislosťou vyrastali v prostredí, kde bola prítomná závislosť, násilie alebo emočné zanedbávanie. Alkohol sa v takýchto rodinách často stal nástrojom regulácie emócií. Deti si nevedome osvojujú, že bolesť sa neprežíva, ale tlmí. Výskumy hovoria o prenose traumy aj vzťahových štýlov naprieč generáciami. Nejde však o osud, ale o naučené stratégie prežitia. Bez vedomej práce na sebe majú tieto vzorce tendenciu opakovať sa. Dobrou správou je, že uvedomenie si týchto súvislostí otvára priestor pre zmenu.
Je niečo, čo vás v príbehoch detí alkoholikov opakovane prekvapuje, aj po rokoch praxe?
Aj po rokoch praxe ma prekvapuje, ako málo priestoru si tieto deti dovolili zaberať. Opakovane sa stretávam s tým, že svoje detstvo opisujú ako „normálne“, hoci bolo plné strachu a chaosu. Prekvapuje ma aj miera lojality k rodičovi, ktorý ubližoval.
Nevedeli ste v detstve, v akej nálade príde rodič domov? V dospelosti môžete trpieť CPTSD - ROZHOVOR
Mnohí klienti ešte v dospelosti chránia rodiča viac než seba. Silným momentom býva, keď si prvýkrát dovolia povedať, že to bolo ťažké. Zarážajúca je aj hĺbka hanby, ktorú si nesú, hoci za nič nemohli. Často sa cítia zodpovední za emócie iných ľudí. A prekvapuje ma aj ich obrovská odolnosť, ktorá však vznikla za cenu veľkej vnútornej bolesti.
Čo sa odohráva v dieťati, keď sa rodič zo dňa na deň mení – raz je láskavý a prítomný, inokedy cudzí, výbušný alebo nevyspytateľný?
V dieťati sa v takom prostredí formuje chronický pocit neistoty. Nikdy nevie, ktorú verziu rodiča stretne, a preto je neustále v strehu. Nervový systém sa nastavuje na prežitie, nie na pokojný vývin. Dieťa sa učí skenovať okolie a potláčať vlastné potreby. Láskavosť rodiča je často prežívaná s úľavou, ale aj s obavou, kedy skončí. Výbušnosť vyvoláva strach, vinu a bezmocnosť. Takéto prostredie narúša základnú dôveru v ľudí. Dieťa si často vytvára presvedčenie, že láska je nebezpečná a nestála. Tento vnútorný model si potom nesie do dospelých vzťahov.
Deti alkoholikov často hovoria, že sa naučili čítať nálady rodiča podľa kroku na chodbe či tónu hlasu. Ako to vplýva na dieťa z dlhodobého hľadiska?
Táto neustála ostražitosť vedie k chronickej aktivácii stresového systému. Z krátkodobého hľadiska je to adaptívna schopnosť prežiť. Z dlhodobého hľadiska však zvyšuje riziko úzkostí, psychosomatických ťažkostí a vyhorenia. Títo ľudia bývajú extrémne vnímaví na zmeny nálad druhých. Často preberajú zodpovednosť za emócie okolia. Majú problém uvoľniť sa a cítiť sa bezpečne. Oddych v nich môže vyvolávať pocit viny alebo ohrozenia. Vo vzťahoch potom ľahko strácajú kontakt so sebou. Ich vnútorný svet je často nastavený viac na hrozbu než na radosť.
Kde je hranica medzi spoločenským pitím a správaním, ktoré už dieťa traumatizuje? Môže byť pre dieťa zraňujúce aj fungovanie rodiča, ktorý nepije denne, ale má pravidelné výkyvy nálad alebo „ťažké víkendy“?
Z hľadiska dieťaťa nie je rozhodujúce množstvo alkoholu, ale jeho dopad na správanie rodiča. Trauma vzniká tam, kde mizne pocit bezpečia a predvídateľnosti. Aj rodič, ktorý nepije denne, môže dieťa vážne zraňovať, ak je opakovane emočne nedostupný, výbušný alebo nevyspytateľný.
„Milujem svoje dieťa, ale som na dne“: Prečo je materská dovolenka často zdroj stresu a úzkosti? - ROZHOVOR
„Ťažké víkendy“ môžu pre dieťa znamenať pravidelné cykly strachu. Dieťa vtedy nikdy nevie, aká atmosféra ho čaká. Nervový systém si nevyberá dni v týždni, reaguje na ohrozenie. Pre dieťa je zraňujúce už to, že musí prispôsobovať svoje prežívanie stavu rodiča. Hranica teda nevedie medzi spoločenským a problémovým pitím, ale medzi bezpečným a ohrozujúcim prostredím.
Ako dieťa spracováva emočné výlevy alebo náhlu prítulnosť rodiča pod vplyvom alkoholu?
Pre dieťa sú takéto prejavy veľmi mätúce. Emočné výlevy ho zaplavujú emóciami, na ktoré nemá kapacitu. Náhla prítulnosť môže byť zároveň túžená aj ohrozujúca. Dieťa často nevie, či je láska skutočná, alebo podmienená alkoholom. Vzniká vnútorný konflikt medzi túžbou po blízkosti a potrebou ochrany. Takéto skúsenosti narúšajú schopnosť rozoznávať zdravú intimitu. Dieťa sa môže naučiť, že emócie sú nebezpečné alebo nepredvídateľné. Často ich potom potláča alebo naopak prežíva veľmi intenzívne. V dospelosti sa to môže prejavovať chaosom vo vzťahoch a strachom z blízkosti.
Ako sa trauma z detstva s rodičom alkoholikom najčastejšie prejavuje v partnerských vzťahoch?
V partnerských vzťahoch sa často aktivujú pôvodné vzorce bezpečia a ohrozenia. Mnohí dospelí z takýchto rodín majú silný strach z opustenia. Iní si vyberajú emocionálne nedostupných alebo problematických partnerov, pretože je to pre nich známe. Často majú problém dôverovať a zároveň sa nadmerne prispôsobujú. Môžu preberať zodpovednosť za pocity partnera. Objavuje sa žiarlivosť, kontrola alebo naopak emočný únik. Intimita v nich môže spúšťať úzkosť. Mnohí sa boja konfliktov alebo ich prežívajú veľmi intenzívne. Vzťah sa tak stáva miestom, kde sa opakuje nevyriešené detstvo.
Je prirodzené cítiť voči rodičovi alkoholikovi súčasne lásku, hnev, súcit aj odpor?
Áno, je to úplne prirodzené a veľmi časté. Dieťa je biologicky naprogramované milovať rodiča. Zároveň však zažíva bolesť, strach a sklamanie. Tieto protichodné emócie v ňom existujú súčasne. Výsledkom býva vnútorný chaos a pocit viny za negatívne pocity.
Obezita ako nevypovedaný dôsledok traumy: Mnohé prípady súvisia so sexuálnym zneužívaním v detstve - ROZHOVOR
Mnohí dospelí klienti sa hanbia za svoj hnev. Pritom ide o prirodzenú reakciu na zranenie. Uznanie celej škály emócií je dôležitým krokom k uzdraveniu. Až keď si dovolíme cítiť aj odpor, aj lásku, môže dôjsť k vnútornej integrácii. Potláčanie jednej časti emócií udržiava vnútorné napätie.
Dá sa trauma z vyrastania v rodine s alkoholom spracovať aj po rokoch alebo desaťročiach?
Trauma sa dá spracovať aj po mnohých rokoch. Nervový systém je plastický a schopný učiť sa nové vzorce bezpečia. Sedenia s odborníkom ponúkajú priestor, kde môže človek prvýkrát zažiť stabilný vzťah. Postupne sa učí rozlišovať minulosť od prítomnosti. Spracovanie traumy neznamená zabudnúť, ale zmeniť spôsob, akým v tele a psychike žije. Mnohí klienti zažívajú výraznú úľavu aj po desaťročiach. Výskumy potvrdzujú, že práca s traumou má zmysel v každom veku. Proces je individuálny a vyžaduje čas. No zmena je možná aj veľmi neskoro v živote.
Môže sa vzťah medzi rodičom alkoholikom a dieťaťom uzdraviť, ak rodič prestane piť?
Zotavenie rodiča je veľmi dôležitým krokom, ale samo o sebe nestačí. Závislosť často zanecháva hlboké emocionálne rany. Dieťa potrebuje nielen triezveho, ale aj emočne dostupného rodiča. Uzdravenie vzťahu vyžaduje schopnosť prevziať zodpovednosť za minulosť. Dôležitá je otvorená komunikácia a rešpekt k hraniciam dieťaťa. Niekedy je potrebná aj rodinná terapia. Nie každý vzťah sa dá obnoviť do blízkosti, akú by si dieťa prialo. No aj čiastočné uzdravenie môže priniesť úľavu. Kľúčové je, aby dieťa nebolo tlačené do odpustenia bez spracovania bolesti.
Čo by podľa vás mali dospelí vedieť o tom, ako ich pitie ovplyvňuje dieťa, aj keď „nikdy nepijú priamo pred ním“?
Deti veľmi citlivo vnímajú zmeny správania, nálad a atmosféry. Alkohol neovplyvňuje len moment pitia, ale aj dostupnosť rodiča. Dieťa cíti napätie, únavu, podráždenosť či emočné výkyvy. Aj keď rodič nepije priamo pred ním, môže byť pre dieťa neprítomný. Deti si často vysvetľujú zmeny správania ako vlastné zlyhanie. Môžu mať pocit, že nie sú dosť dobré, aby si udržali rodičovu pozornosť. To má dopad na ich sebaobraz. Dospelí by mali vedieť, že dieťa nepotrebuje dokonalosť, ale stabilitu a emocionálnu prítomnosť. A že ich vzťah k alkoholu sa zapisuje do detského nervového systému oveľa hlbšie, než si myslia.
