NATO sa má pripraviť aj na možnosť zásahu proti Kaddáfímu

PARÍŽ 10. marca (WEBNOVINY) – Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy navrhne na piatkovom summite lídrov Európskej únie vzdušné útoky na základne jednotiek blízkych líbyjskému vodcovi Muammarovi Kaddáfímu. Agentúru AFP o tom vo štvrtok informoval nemenovaný zdroj z prostredia pripravovaných rokovaní. Podľa zdroja navrhne Sarkozy na summite s témou Líbyjská kríza, „napadnúť extrémne limitovaný počet cieľov, ktoré sú zdrojom najsmrteľnejších operácií“ zuskutočnených jednotkami lojálnymi Kaddáfímu.

Týmito troma cieľmi majú byť Kaddáfího generálne sídlo Bab al-Azízia v Tripolise, vojenská letecká základňa v Syrta východne od Tripolisu a ďalšia v južnom meste Sabhá. Sarkozyho úrad odmietol tieto tvrdenia pre AFP potvrdiť. „Ešte tam nie sme. Najprv musíme získať právne povolenie, aby sme mohli zabrániť Kaddáfímu v používaní vojenskej sily,“ odpovedal úrad.

Francúzsko momentálne vedie európsku iniciatívu voči režimu Muammara Kaddáfího. Paríž sa tiež vo štvrtok stal prvým štátom, ktorý uznal líbyjskú opozíciu za výhradného predstaviteľa krajiny. Po tom, čo Francúzsko uznalo líbyjskú opozičnú Dočasnú národnú radu si s ňou plánuje vymeniť veľvyslancov.

Clintonová sa stretne s líbyjskou opozíciou

Americká ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová podnikne budúci týždeň návštevu nepokojného severoafrického regiónu. Pôjde o prvú cestu šéfky americkej diplomacie do oblasti od vypuknutia občianskych nepokojov, ktoré viedli ku zvrhnutiu miestnych dlhoročných lídrov. Ministerka sa podľa jej štvrtkového vyjadrenia zastaví v Tunisku a Egypte, pričom na programe má aj schôdzku s predstaviteľmi líbyjského opozičného hnutia.

„Budúci týždeň vycestujem do Káhiry a Tunisu a budem hovoriť priamo s egyptským a tuniským ľudom. Stretnem sa s prechodnými lídrami,“ oznámila vo štvrtok Clintonová americkým poslancom. Ako dodala, stretne sa aj s osobnosťami líbyjskej opozície.

NATO sa má pripraviť aj na možnosť zásahu proti Kaddáfímu

Severoatlantická aliancia sa rozhodla poslať nové vojenské lode k líbyjským brehom a chystá sa vypracovať presný plán vytvorenia bezletovej zóny nad touto krajinou pre prípad, že by sa nakoniec pre tento scenár rozhodla. Dohodli sa na tom na štvrtkovom rokovaní v Bruseli ministri obrany členských krajín NATO. „Bolo dohodnuté, že zvýšime naše námorné kapacity v Stredomorí,“ informoval po rokovaní generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen. „Zvažovali sme aj možné prvé kroky v súvislosti s prípadnou bezletovou zónou, pre prípad, že by NATO dostalo jednoznačný mandát OSN,“ povedal šéf aliancie.

V rozpore s doterajšími tvrdeniami diplomatov a médií, že členské jednotky sú vo veci prípadného zásahu v Líbyi nejednotné, Rasmussen vyhlásil, že na rokovaní v Bruseli panovala jednota. „Dnešné NATO je jednotné, ostražité a pripravené konať,“ povedal Rasmussen. Aliancia by mala v najbližších dňoch vypracovať „detailný plán“ pre prípad vytvorenia bezletovej zóny nad Líbyou. Rasmussen nespresnil, koľko lodí plánujú členské štáty aliancie vyslať do blízkosti Líbye, ich úlohou však má byť najmä posilnenie kontroly dodržiavania zbrojného embarga.

Kaddáfí má miliardy dolárov v hotovosti

BRATISLAVA 10. marca (WEBNOVINY) – Líbyjský prezident Muammar Kaddáfí má v Tripolise ukrytých desiatky miliárd dolárov, čo mu umožňuje bojovať proti povstaniu voči jeho vláde aj napriek zmrazeniu líbyjských financií v zahraničí.

Vo štvrtok o tom informuje denník The New York Times s odvolaním sa na zdroj z amerických tajných služieb. Hotovosť v amerických dolároch, líbyjských dinároch a ďalších menách sa nachádza v Centrálnej banke a pravdepodobne aj v ďalších bankách v hlavnom meste. Časť hotovosti si už Kaddáfí dal údajne previezť do jeho sídla v hlavnom meste.

Týmito financiami môže ľahko zaplatiť svojim vojakom ako aj zahraničným žoldnierom a politickým prívržencom. Podľa zdroja z líbyjskej vlády si Kaddáfí najal od 3000 do 4000 žoldnierov zo subsaharskej Afriky, ktorým platí 1000 dolárov denne každému.

OBRAZOM: PROTESTY V LÍBYI

Troch novinárov BBC zbili, ďalší dvaja reportéri zmizli

Vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Navi Pillayová je presvedčená, že zlé zaobchádzanie s troma novinármi britskej BBC v Líbyi sa dá považovať za mučenie. Štáb BBC, ktorý robil v krajine reportáž, zajali vojaci v pondelok, pričom reportérov zadržiavali vyše 20 hodín a bili. „To, že sa stali cieľom, zadržali ich a kruto s nimi zaobchádzali, sa dá považovať za mučenie a vážne porušenie medzinárodného práva,“ vyhlásila vo štvrtok Pillayová. Reportéri BBC sa chceli napriek zákazu dostať do západolíbyjského mesta Zavíja, o ktoré bojovali Kaddáfího jednotky s povstalcami. Vojaci ich však zadržali na stanovišti pri meste a odviezli do kasární v Tripolise. Novinárov bili puškami a vyhrážali sa im smrťou.

Britský denník The Guardian vo štvrtok oznámil, že v Líbyi zmizol jeden jeho reportér. Iračan Gaít Abdul-Ahád posledné dva týždne pokrýval pre denník udalosti na západe krajiny, pričom naposledy ho videli v nedeľu pri meste Zavíja. Reportér pracoval pre The Guardian od roku 2004 a pokrýval udalosti napríklad v Somálsku, Sudáne, Iraku a Afganistane. Abdl-Ahád zmizol spolu s brazílskym novinárom Andreiom Netto

Rozšírili sankcie

Ministri zahraničia krajín EÚ sa vo štvrtok formálne dohodli na rozšírení sankcií voči režimu líbyjského prezidenta Muammara Kaddáfího. Sankcie budú zamerané najmä proti Líbyjskému investičnému úradu, ktorý má na starosti investície v zahraničí pochádzajúce z predaja ropy. Cieľom sankcií, ktoré vstúpia do platnosti v piatok, sú aj ďalšie štyri ekonomické a finančné inštitúcie vrátane Centrálnej banky. „Finančné prostriedky piatich určených inštitúcií budú zmrazené a k zoznamu 25 osôb zodpovedných za zásahy proti civilistom bude pridaná ďalšia osoba, ktorej účty budú taktiež zmrazené,“ povedal hovorca maďarského predsedníctva EÚ. Brusel už zaviedol sankcie voči 25 Líbyjčanom, ktorým zmrazil účty a zakázal im cestovať do EÚ. Medzi sankcionovanými osobami je Kaddáfí, jeho sedem synov, manželka aj dcéra.

EÚ: Lídri únie budú na summite diskutovať najmä o Líbyi

V Bruseli sa v piatok uskutoční jednodňový summit lídrov európskej dvadsaťsedmičky. Hlavnou témou vrcholnej schôdzky, na ktorej sa zúčastní aj slovenská premiérka Iveta Radičová, bude diskusia o riešení situácie v Líbyi. Predstavitelia Európskej únie sa v predvečer summitu vo štvrtok v Bruseli stretli aj so zástupcami Severoatlantickej aliancie (NATO), s ktorými hovorili o možnosti vyhlásiť líbyjský vzdušný priestor za bezletovú zónu. Cieľom je zabrániť jednotkám vodcu Muammara Kaddáfího, aby uskutočňoval letecké nálety na mestá, ktoré ovládajú opoziční povstalci.

Ďalšou horúcou témou, o ktorej chcú diskutovať hlavy členských štátov, je prípadné uznanie Kaddáfího odporcov za oficiálnych predstaviteľov krajiny, čo už ako prvé urobilo v piatok Francúzsko. K tomuto kroku vyzvali úniu vo štvrtok aj poslanci Európskeho parlamentu (EP). V uznesení, za ktoré hlasovalo až 584 poslancov, sa uvádza, že členské štáty by mali byť pripravené aj na prijatie ďalších opatrení voči Kaddáfího režimu. Proti návrhu sa vyslovila len parlamentná menej početná skupina GUE/NGL zastupujúca niektorých socialistov a zelených. „Vieme, ako sa takéto intervencie začínajú, ale nikdy nevieme, ako sa skončia,“ uviedol ich poslanec Miguel Portas.

So zámerom podporiť líbyjských vzbúrencov pri prechode k demokracii a poskytnúť im medzinárodné uznanie parlament vyzval EÚ a jej vysokú predstaviteľku pre zahraničnú politiku EÚ Catherine Asthonovú, aby nadviazala vzťahy so zástupcami rebelov v Líbyjskej dočasnej prechodnej národnej rade. Poslanci zároveň ostro odsúdili hrubé a systematické porušovanie ľudských práv režimom a vyzvali Kaddáfího, aby okamžite odstúpil.

Okrem Líbye chcú účastníci piatkového summitu v Bruseli debatovať aj o vnútorných otázkach, najmä o opatreniach na posilnenie vlastných ekonomík a o možnom rozšírení tzv. eurovalu. Slovenská premiérka Radičová v stredajšom rozhovore pre agentúru Reuters podporila prípadné posilnenie úverovej kapacity Európskeho fondu finančnej stability (EFSF), ale iba v prípade, že jej obsahom nebude hotovostný vklad zo strany členov eurozóny s nižším úverovým ratingom. V súvislosti s Gréckom tiež Radičová poznamenala, že eurozóna by mala vypracovať pravidlá pre štátne bankroty, aby bola pripravená, ak sa niečo také stane. „Samozrejme riziko existuje. Preto potrebujeme mať pravidlá pre bankrot,“ konštatovala.

NATO: Aliancia začala monitorovať líbyjský vzdušný priestor

Severoatlantická aliancia začala nepretržité monitorovanie vzdušného priestoru nad Líbyou, kde vládne bojové lietadlá bombardujú pozície povstalcov v snahe potlačiť povstanie, informovala vo štvrtok NATO. Nemenovaný predstaviteľ aliancie uviedol, že prvý letecký poplach a následné vyslanie kontrolného lietadla na hliadku sa uskutočnilo vo štvrtok ráno o 7.30 SEČ. Ako vysvetlil, prieskumné lietadlo typu Boeing E-3 Sentry bude osem hodín prelietavať nad Stredozemným morom, kým ho nevystrieda ďalšie lietadlo. NATO má spolu 17 takýchto lietadiel. Niekoľko z nich je dislokovaných v Afganistane. Celá letka je však zaregistrovaná v Luxembursku, teda v krajine, ktorá nemá žiadne vzdušné sily.

Aliancia sa v pondelok rozhodla vykonávať monitorovanie líbyjského vzdušného priestoru. Nariadenie na vyslanie letky lietadiel E-3 velenie vydalo v utorok, dodal predstaviteľ NATO, ktorý podľa platných predpisov musí zostať v anonymite.

Horia ropné zariadenia

Po útokoch jednotiek verných líbyjskému vodcovi Muammarovi Kaddáfímu začali horieť ropné zásobníky z terminálu Es Sider neďaleko východolíbyjského mesta Ras Lánúf. Podľa predstaviteľov opozičných síl zo zariadení stúpajú kúdole čierneho dymu. Povstalci tvrdia, že zariadenia poškodila Kaddáfího armáda pri bombardovaní nimi ovládaných území v Es Sider. Líbya sa od 17. februára zmieta v občianskej vojne medzi opozičnými povstalcami a silami Muammara Kaddáfího, ktorý krajinu ovláda už takmer 40 rokov. Boje vyvolali v na ropu bohatej severoafrickej krajine humanitárnu krízu a hromadný exodus jej obyvateľov do susedných krajín.