Štátne lesy, ktoré koncom minulého roka zamestnávali takmer 3 600 ľudí, budú prepúšťať. Ako pre portál NášVidiek.sk uviedla hovorkyňa podniku Lesy SR Marína Debnárová, v budúcom roku plánujú rozsiahlu reorganizáciu, pričom je ohrozená približne stovka pracovných miest.
Štátne Lesy nemajú funkčnú dozornú radu ani jej predsedu, ministerstvo situáciu stále rieši
„V prípade, že reorganizácia prebehne v danom roku v takom rozsahu, v akom sa pripravuje, je tam predpoklad, že dôjde k hromadnému prepúšťaniu. Je potrebné uviesť, že cieľom štátneho podniku pri reorganizácii je, aby dopady na zamestnanosť boli čo najnižšie,“ uviedla Debnárová.
Ohrozenie pracovných miest na vidieku
Keďže je reorganizácia v procese, konečné číslo zamestnancov, ktorí prídu o prácu, ešte nevie štátny podnik s určitosťou povedať. Malo by však ísť o približne 100 pracovníkov. „Pre dovysvetlenie, malo by dôjsť k preskupeniu síl a po reorganizácii by malo v prevádzke pracovať viac ľudí,“ tvrdí Debnárová.
Problém nevyhnutnosti racionalizačných opatrení súvisí podľa Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska (ÚNIA) so znížením ťažby dreva. Podľa predsedu ÚNIE Milana Ovseníka spôsobuje a ohrozuje pracovné miesta na vidieku najmä u živnostníkov, ktorí dodávajú služby štátnemu podniku.
Bývalý funkcionár štátneho podniku Lesy SR zostáva v kolúznej väzbe, rozhodol najvyšší súd
„Celkovo je evidovaných aktívnych živnostníkov vrátane furmanov až 10 000, na ktorých v súčasnosti nikto nemyslí – ani štátny podnik, ktorý sa sám zachraňuje a už vôbec nie štát. Bude zaujímavé porovnať štatistiky z rokov 2015-2018, koľko bolo aktívnych živnostníkov v službách pre lesníctvo a koľko ich ostane v roku 2021,“ povedal.
Ekonomickým problémom je aj koronavírus
Štátny podnik podľa jeho hovorkyne trápi situácia ohľadom pandémie koronavírusu. Nový generálny riaditeľ Lesov SR Matej Vigoda, ktorý v júni nahradil odvolaného Mariana Staníka, preto po nástupe do funkcie zaviedol niekoľko opatrení na zníženie jej dopadov.
Vedenie štátneho podniku dočasne pristúpilo k obmedzeniu ťažby dreva s cieľom zníženia zásob, zastaveniu výkonov v pestovnej činnosti okrem obnovy lesa, obmedzeniu nákladov na opravy a údržbu majetku či racionalizáciu čerpania režijných nákladov.
„Prijatými opatreniami boli znížené zásoby dreva o viac ako 149-tisíc metrov kubických dreva, čo pozitívne ovplyvnilo cash flow podniku. S odborármi sa Lesy SR dohodli aj na dodatku ku kolektívnej zmluve. V apríli tvorila prekážka v práci na strane zamestnávateľa 7,5 hodín týždenne a v máji 15 hodín týždenne s náhradou mzdy vo výške 60 % priemerného zárobku. Týmto opatrením dosiahol štátny podnik úsporu osobných nákladov cca 600-tisíc eur,“ dodala Debnárová.
Odpredaj prebytočného majetku
Štátne lesy okrem toho plánujú odpredaj prebytočného majetku. Aktuálne majú k tomu spracovanú a pripravenú metodiku. Proces odpredaja je však podľa podniku pomalý a komplikovaný, pretože musia splniť viaceré podmienky a zabezpečiť potrebné podklady pre komisiu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ktorá posudzuje odpredaj.
Ide totiž o majetok štátu a nakladanie s ním musí schváliť zriaďovateľ. „V konečnom dôsledku o odpredaji rozhoduje minister, pričom stanovisko komisie má pre neho len odporúčací charakter. Do procesu odpredaja teda vstupuje množstvo objektívnych a niekedy aj subjektívnych názorov, ktoré proces odpredaja zdržujú, ovplyvňujú, či neumožňujú,“ dodala Debnárová.
V slovenských lesoch sa ťaží až priveľa, potenciál kalamitného dreva však nie je využitý naplno
Peniaze z predaja prebytočného majetku však nemôžu podľa hovorkyne v plnej výške vykryť výpadok tržieb z odpredaja dreva. „Takto získané finančné prostriedky majú slúžiť na zveľadenie kmeňového majetku a zabezpečenie jeho funkčnosti. Sú použité ako investičné prostriedky na výstavbu, opravu, údržbu či investície do nákupu, majetko-právneho usporiadania nehnuteľností,“ doplnila Debnárová.
Kalamitné plochy podnik do správy MŽP neodovzdá
Ako pre portál NášVidiek.sk uviedli Lesy SR, vplyvom rozhodnutí štátnych orgánov ochrany prírody zastavili ťažbu kôrovcových kalamít v rôznych stupňoch ochrany. Neplánujú však tieto plochy odovzdať do správy Ministerstva životného prostredia SR.
Podľa ÚNIE chce štát použiť metódu „dobrovoľne – nasilu“ a cez mix ekonomických nástrojov ako daňové zaťaženie či minimálna verejná podpora donútiť vlastníkov k odpredaju svojej pôdy. Ako uviedol Ovseník, štát akoby si neuvedomoval, že ľudia žijúci na vidieku, boli spätí s pôdou a aj keď v dobe totality boli maximálne snahy roztrhnúť toto puto, po 30-tich rokoch od nežnej revolúcie sú životaschopné pozemkové spoločenstvá príkladom možného prežitia.
„Avšak v dobe, kedy celá Európa má výrazne poškodené lesy, v krajinách uznávajúcich demokratické európske hodnoty a princípy, poskytli vlastníkom súkromných lesov masívnu finančnú pomoc, ktorá udrží pracovné miesta vo vidieckych oblastiach v súkromnom lesníctve, na Slovensku je trend úplne opačný. Čo najmenej verejnej podpory,“ uzavrel Ovseník.
