Malužinskú dolinu na Liptove postihla na jar veterná kalamita. Oslabený porast s prevahou smreka začal ihne’d napádať lykožrút. Lesníci tak podľa zákona následky kalamity odstránili. Narazili však na odpor ochranárov, ktorí lesníkom vyčítali, že zadiahli neoprávnene.
Ochranári bili na poplach
Štátna kontrola však ukázala, že Lesy SR postupovali pri odstraňovaní kalamity v súlade so zákonom. Ten totiž prikazuje lesnému hospodárovi kalamitu spracovať.
Rozhovor: V lesoch sa rúbe najmä kvôli kalamitám. Pre peniaze sa to neoplatí
„V lese Malužinej došlo v máji 2019 ku veľkým škodám, ktoré spôsobil vietor. LESY SR, v súlade s tým ako to prikazuje zákon o lesoch, oznámili túto skutočnosť na Okresný úrad Liptovský Mikuláš. Celkovo bolo vetrom poškodených viac ako 400m³ stromov (išlo o smrek a jedľu),“ informuje hovorca podniku Lesy SR Pavel Machava.
„Okresný úrad Liptovský Mikuláš, na základe vykonaného štátneho dozoru konštatuje, že LESY SR v prípade spracovanie kalamity v Malužinej konali tak, ako to určuje zákon,“ uzavrel hovorca štátneho podniku.
Zámienka na ťažbu
Iniciatíva My sme les na sociálnej sieti upozornila, že v Malužinej sa neťažilo iba kalamitné drevo, ale aj zdravé jedle. Teda stromy, ktoré nepoškodila ani veterná smršť, ani lykožrút. Predovšetkým staré jedle, ale aj napríklad javor. Video so 150-ročnou padajúcou jedľou si pozreli tisíce ľudí.
Ochranári z iniciatívy My sme les podali podnet na Slovenskú inšpekciu životného prostredia. Podľa aktivistov lesníci úplne vyťažili jedľový lesný porast, ktorého vek odhadli na 150 rokov. Ako dnes pre agentúru SITA uviedol environmentalista Erik Baláž (SPOLU), stanovisko lesného odboru ho neprekvapilo.
„Keď napríklad lesníci v Malužinej vyrúbali prales na lokalite Rovne, vyhovárali sa najskôr na lykožrúty, no keď ich nevedeli preukázať, povedali, že ide o imisnú ťažbu a stromy museli vyťažiť, pretože by ich aj tak usmrtili imisie. Lesný úrad to uznal napriek tomu, že takýto prístup by umožnil vyrúbať všetky lesy na Slovensku bez akýchkoľvek povolení,“ vysvetlil Baláž.
Nový zákon o lesoch
Aktivistom sa podľa neho v tomto prípade podarilo natočiť a zverejniť, ako lesníci pília úplne zdravý a nepoškodený strom.
Bolo tiež jasne vidieť, že mnohé jedle neboli vyvrátené a ani zlomené. „Ospravedlňovať takto v podstate holorubnú ťažbu v ochrannom lese je nielen v rozpore so zákonom, ale aj v rozpore s funkciou ochranného lesa, ktorá má byť prioritne ochranná,“ zdôraznil Baláž.
Uzavrel, že týmto rozhodnutím lesného úradu v podstate štát priznal, že pod záštitou kalamitnej ťažby môžu lesníci vyrúbať čokoľvek. „Kalamitná ťažba je len zámienkou na zvýšenie objemu ťažby. Aj preto sú v Nízkych Tatrách obrovské holiny,“ vyhlásil Baláž.
V budúcnosti by už k takýmto situáciám nemalo dochádzať. Nový zákon o lesoch totiž upravuje podmienky náhodnej, teda kalamitnej ťažby. Hospodár musí ťažbu ohlásiť vopred. Úrad potom posúdi, či sa ťažba nevykonáva na spornom území- môže ísť napríklad o chránený biotop. Ak je všetko v poriadku, ťažba dostane zelenú.
