Nedávne aprílové mrazy spôsobili v ovocných sadoch pohromu. Postihli najmä marhule, broskyne a čerešne, ktoré sa na pultoch obchodov objavujú už v júni a júli. Agrorezort nevylučuje, že domácim ovocinárom pomôže škody zmierniť.
Nezabráni však hrozbe, že najmä domáceho kôstkového ovocia bude na pultoch v tomto roku menej. Obchodníci hovoria, že domáci pestovatelia sú pre nich aj z dôvodu čerstvosti prioritní.
Ovocinári čakajú po mrazivých nociach nižšiu úrodu. Aké budú celkové škody?
V prípade nedostatku marhúľ alebo broskýň sa však budú musieť obrátiť na španielsku, grécku alebo nemeckú konkurenciu.
Sady ubúdajú
V minulom roku sa na Slovensku dopestovalo 134 ton marhúľ a 1 074 ton broskýň, čo bolo najmenej za posledné tri roky. Okrem produkcie klesla aj výmera ovocných sadov.
Marhule sa u nás pestovali na ploche 195 hektárov a broskyne na 305 hektároch. Stromov marhúľ ubudlo medziročne o 14,6 %, u broskýň to bolo o 10,6 %. Vyplýva to z údajov Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho.
Aktuálne hlásenia poľnohospodárov neveštia ani pre tohtoročnú ponuku domácich marhúľ a čerešní nič dobrého.
„U marhúľ mrazy poškodili približne 70 % kvetov. V prípade čerešní sú odhadované škody na úrovni 50 %. Ostatné ovocné stromy zatiaľ neboli výraznejšie zasiahnuté,“ uviedol pre portál NášVidiek.sk hovorca agrorezortu Daniel Hrežík.
Mrazy aj pri Bratislave
Starosti s počasím potvrdzujú samotní poľnohospodári. S mrazmi museli bojovať aj na poľnohospodárskom družstve vo Vajnoroch pri Bratislave. Na Seneckej ceste v smere od Zlatých pieskov pestujú na rozlohe 30 hektárov jablká, broskyne, marhule a nektarinky.
„Mrazy nám zničili 30 až 40 % úrody marhúľ. Nakoľko broskyne kvitnú neskôr, u nich výpadok evidujeme v rozmedzí 20 až 30 %,“ konkretizoval pre portál NášVidiek.sk agronóm sadu Jozef Gyipgyak.
Reťazce si pýtajú slovenské jahody. Ich úrodu ovplyvnia jarné mrazy
Pomoc štátu by vajnorskí poľnohospodári uvítali. Pestovanie ovocných stromov považujú za finančne veľmi náročné. „Samotná starostlivosť vyžaduje veľa úsilia a ľudskej práce. Kompenzácia mrazov by nám pomohla,“ dodal Gyipgyak.
Štátna pomoc
Ministerstvo pôdohospodárstva považuje zatiaľ diskusie o odškodňovaní ovocinárov za predčasné. Nevylučuje však, že im nakoniec pomôže. S vyčíňaním mrazov už má skúsenosť z minulosti.
„Na predmetný účel máme schválenú schému štátnej pomoci na náhradu škôd spôsobených nepriaznivou poveternostnou udalosťou, ktorú možno prirovnať k prírodnej katastrofe,“ priblížil Hrežík.
Slovensko môže byť sebestačné v produkcii ovocia, treba však zvýšiť podporu pre pestovateľov
Agrorezort zároveň vyzýva farmárov k aktívnemu manažmentu rizík. Nabáda, aby využili aj štátnu pomoc na platby poistného. Na tento účel vyčlenil pre poľnohospodárov štát šesť miliónov eur, pričom sa preplácajú náklady do výšky 65 % poistného.
Poukazuje tiež na nevyhnutnosť budovať protimrazovú ochranu. Má k tomu slúžiť výzva na investície do poľnohospodárskych podnikov, ktorú ministerstvo pôdohospodárstva plánuje spustiť v máji.
Chcú slovenské
Obchodné reťazce domáce marhule a čerešne uprednostňujú, problémy farmárov s mrazmi pozorne sledujú. Slovenské marhule ponúkajú už v polovici júna, broskyne v júli.
„Ak je dostatok domáceho ovocia, berieme ho od slovenských pestovateľov aj napriek vyšším cenám. Percentuálny podiel teda závisí od úrody,“ zdôraznila pre portál NášVidiek.sk hovorkyňa reťazca Billa Kvetoslava Kirchnerová.
Poľnohospodári zažili obzvlášť náročný zber, výkyvy počasia zle vplývali na kvalitu a množstvo plodín
S nízkou ponukou kôstkovín počíta v tejto sezóne aj obchodný reťazec Kaufland. Domáci ovocinári sú ale aj pre neho prioritou. „Pre nás je kľúčové pokryť dopyt po ovocí a zelenine najprv z domácej ponuky a až potom ho dopĺňať ponukou zo zahraničia,“ doplnila hovorkyňa Kauflandu Lucia Vargová.
Po slovenskom ovocí pokukuje aj reťazec Lidl. Hovorí však o obmedzenej domácej ponuke, o jej vyšších cenách a o krátkej sezóne.
Dovoz klesol
Nedostatočnú ponuku domáceho kôstkového ovocia vykrýva dovoz zo zahraničia. Marhúľ sa k nám v minulom roku doviezlo 1 860 ton, medziročne však o 31,2 % menej. Najviac sa k nám toto ovocie vozilo zo Španielska, Grécka, Nemecka, Talianska a Čiech.
Aj dovoz broskýň poklesol, v porovnaní s rokom 2019 o 19,8 %. Celkovo sa k nám doviezlo v minulom roku 3 734 ton broskýň. Domácu ponuku broskýň pomáhali saturovať najviac Španielsko, Nemecko, Grécko, Taliansko a Holandsko.
