Domáce jahody sa na pultoch obchodov začínajú objavovať už v apríli. Ich tohtoročnú úrodu pestovatelia však ešte nedokážu odhadnúť, nakoľko ju môžu ovplyvniť najmä jarné mrazy. Ide o ovocie háklivé nielen na výkyvy klímy, ale náročné aj na ľudskú prácu a zavlažovanie.
Vyššia štátna podpora by mohla poľnohospodárov motivovať k ich pestovaniu, keďže obchodné reťazce majú o slovenské jahody záujem. Ich podiel na celkovej ponuke zatiaľ dosahuje iba štvrtinu. Domáca produkcia je totiž sezónna a súperí najmä s konkurenciou zo Španielska, Nemecka, Maďarska, či Maroka.
Trnava kraľuje
Jahody boli u nás v minulom roku vysadené celkovo na ploche 166 hektárov, v roku 2019 to bolo 175 hektárov. Vyplýva to z údajov Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho.
Hranicu dvesto hektárov pokorila pestovateľská výmera jahôd za poslednú dekádu len v roku 2012. Z regionálneho hľadiska je najväčším pestovateľským regiónom Trnavský kraj, nasledujú kraje Trenčiansky a Nitriansky.
Koncept SMART CITY je pre Slovensko “umením”. Tech Events naň poukazuje cez kľúčovú problematiku, ktorou je kybernetická bezpečnosť v mestách
Atraktivitu pestovania jahôd výrazne ovplyvňujú klimatické podmienky.
„Za posledné dva roky nám jahody zamrzli. Keďže porasty sa obnovujú po troch až štyroch rokoch, ide o obrovské škody a niektorí poľnohospodári to neboli schopní zvládnuť,“ vysvetlil pre portál NášVidiek.sk predseda predstavenstva Poľnohospodárskeho výrobno-obchodného družstva Madunice Oliver Šiatkovský.
Dodáva, že protimrazová ochrana je pre pestovateľov jahôd značne nákladná a štátna podpora pokryje poistenie len do výšky 40 %.
Nízka sebestačnosť
Produkcia jahôd dosiahla na Slovensku v minulom roku 1 062 ton, medziročne sa zvýšila o 7,4 %. Pri ročnej spotrebe zhruba jeden kilogram na človeka, tak sebestačnosť v tomto ovocí u nás neprekročila 20 %.
Priemerná úroda predstavovala v minulom roka 6,37 tony na hektár, kým v roku 2019 to bolo 5,7 tony na hektár. „Tohtoročnú úrodu môžu ovplyvniť mrazy koncom apríla a v máji, kedy je väčšina jahôd v kvete. Tých sa najviac obávame,“ hovorí Šiatkovský.
Rezervy si uvedomuje aj ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. „V rámci projektových opatrení chceme naďalej podporovať špeciálnu rastlinnú výrobu aj v prechodnom období. Súčasťou bude aj pestovanie jahôd,“ ubezpečil hovorca ministerstva Daniel Hrežík.
Pestovatelia môžu podľa neho počítať nielen so všeobecnými schémami, ale aj s neprojektovou podporou. Tá v minulom roku dosiahla v rámci päťročných záväzkov 517 eur na hektár, na tento rok sa navrhuje v rámci dvojročných záväzkov na úrovni 505 eur na hektár.
„Ekologické pestovanie jahôd sa v oboch rokoch podporí platbou 600 eur,“ zdôraznil Hrežík.
Záujem reťazcov
Obchodné reťazce potvrdili svoj záujem o slovenské jahody. Predávajú ich od apríla do júla, ich podiel na celkovej ponuke predstavuje zhruba štvrtinu. Najvyšší podiel domácich jahôd vykazuje reťazec COOP Jednota.
„Tvoria zhruba jednu tretinu. Snažíme sa nakupovať výlučne od slovenských dodávateľov, no vzhľadom na obmedzenú ponuku a sezónnosť dopĺňame sortiment zahraničnou produkciou,“ uviedol pre portál NášVidiek.sk obchodný riaditeľ COOP Jednota Branislav Lellák.
Slovensko si napriek náročným podmienkam zachovalo sebestačnosť v produkcii cukru
V obchodnej sieti Kaufland vzrástol medziročne podiel slovenských jahôd o viac ako dvojnásobok. Reťazec Lidl vysvetľuje, že ponuka domácich jahôd je výrazne závislá nielen od aktuálnej úrody a počasia u nás, ale aj od cien jahôd v zahraničí.
„Domáci pestovatelia nám dodávajú čerstvé jahody v sezóne až šesťkrát do týždňa. Sme radi za to, čo máme,“ dopĺňa marketingový manažér siete TERNO Marek Koštrna.
Riešením skleníky
Nedostatok domácich jahôd počas celého roka riešia predajcovia dovozom. Jeho úroveň dosiahla v minulom roku 3 319 ton, pri medziročnom raste o 14,3 %. Jahody sa k nám vozili najmä zo Španielska, Nemecka, Maďarska, Belgicka a Maroka.
Východiskom by mohlo byť pestovanie jahôd v skleníkoch. Zhodujú sa na tom reťazce aj pestovatelia. „Radi by sme rozšírili našu ponuku o slovenské jahody aj mimo sezóny. Veľký potenciál preto vidíme v pestovaní jahôd v zakrytých plochách,“ potvrdzuje hovorkyňa Kauflandu Lucia Vargová.
Zemiaky je výhodnejšie dovážať než pestovať, poľnohospodári sťažujú sa na slabú podporu štátu
Pestovatelia však argumentujú výraznou investičnou náročnosťou tohto riešenia. „Vzhľadom na ceny jahôd a značné investičné náklady som si nie istý rentabilitou takejto produkcie,“ upozornil predseda družstva v Maduniciach Šiatkovský.
Úlohu by mohol v tomto prípade zohrať práve štát a výstavbu skleníkov finančne podporiť.
Populárny samozber
Viacerí pestovatelia sa však pri odbyte svojich jahôd nespoliehajú na obchodné reťazce, ale najmä priamo na spotrebiteľov. Popularite sa čoraz viac teší samozber na jahodoviskách a plantážach.
Domáci pestovatelia tvrdia, že sezónne jahody sú vyhľadávané najmä kvôli ich chuti a vôni. Upozorňujú, že mimo sezóny vydrží vďaka chemickému ošetrovaniu toto ovocie v skladoch alebo v dopravných prostriedkoch päť až šesť dní.
Samozber jahôd v minulom roku výrazne neovplyvnila ani pandémia COVID-19. „Zabezpečili sme dezinfekciu, ľudia disciplinovane dodržiavali rozostupy. Uvidíme, ako to bude tento rok,“ uzatvára pestovateľ Šiatkovský.