Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora sa pri svojom tvrdení opiera o zistenia Najvyššieho kontrolného úradu zo začiatku augusta.
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) sa plne stotožňuje s nedávnymi tvrdeniami Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ) o tom, že pokles živočíšnej výroby na Slovensku tlmí rozvoj vidieka a ohrozuje potravinovú bezpečnosť štátu. Uviedla to vo štvrtok hovorkyňa SPPK Jana Holéciová v tlačovej správe. Zároveň dodala, že SPPK už roky upozorňuje na kritický stav slovenského poľnohospodárstva a žiada kompetentných o urgentné riešenia.
O nelichotivom stave odvetvia hovoria podľa hovorkyne SPPK viaceré základné ukazovatele. Pasívne saldo zahraničného obchodu s agropotravinárskymi komoditami za minulý rok prevýšilo 1,4 mld. eur. „Ani vývoj za prvé štyri mesiace tohto roka nehovorí o zlepšení, práve naopak. Saldo zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami v období január až apríl bolo pasívne v objeme 563,7 mil. eur. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku sa zvýšilo o 184,8 mil. eur, čo je 48,8 %. Naďalej sa tak prehlbuje dovoz na úkor vývozu našich agropotravinárskych výrobkov,“ konštatovala Holéciová.
Problémom aj nevyrovnaná podpora
V porovnaní s okolitými krajinami EÚ zaostáva Slovensko podľa SPPK napríklad aj v oblasti štátnej pomoci, a to už od vstupu SR do Európskej únie. „Len v roku 2016 dosiahla výška štátnej pomoci v okolitých štátoch EÚ približne desať až tridsaťnásobok štátnej pomoci poskytnutej slovenským poľnohospodárom,“ pokračovala Holéciová.
V živočíšnej výrobe sa podľa SPPK s najväčšími problémami boria chovatelia dojníc, ošípaných, oviec, kôz alebo hydiny. V týchto prípadoch má ísť napríklad o následky mliečnych kríz, ruského embarga na vybrané potraviny, nižších podpôr či cenových výkyvov. Chovatelia hovoria o výraznej neistote v odvetví, pri ktorej sa ťažko plánuje ďalší rozvoj firiem. „Práve živočíšna výroba má na vidieku dominovať. V našich podmienkach však naďalej prevažuje rastlinná výroba. Prosperujúca živočíšna výroba pritom znamená život na vidieku, obrobené lúky a pasienky, vďaka maštaľnému hnoju lepšia odolnosť pôdy pred suchom, ale najmä vyššia zamestnanosť v regiónoch a aj výroba čerstvých lokálnych produktov,“ uviedol predseda SPPK Emil Macho.
SPPK navrhla niekoľko riešení
V snahe zastaviť úpadok slovenského poľnohospodárstva si SPPK spolu s Radou poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv zvolila základné priority. „Chceme dosiahnuť zvýšenie štátnej pomoci v štátnom rozpočte od roku 2019 na úroveň 70 miliónov eur. Podstatné je aj vytvorenie rizikového fondu, podpora konkurencieschopnosti potravinárskeho priemyslu a riešenie následkov minuloročného sucha,“ dodala hovorkyňa.
Na základe výsledkov kontroly živočíšnej výroby v poľnohospodárstve na Slovensku Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) začiatkom augusta skonštatoval, že pokles živočíšnej výroby negatívne ovplyvňuje rozvoj vidieka a ohrozuje potravinovú bezpečnosť krajiny. Hoci je živočíšna výroba z hľadiska potravinovej bezpečnosti jedným z hlavných sektorov poľnohospodárstva, podpora pre rastlinnú výrobu je podľa NKÚ nepomerne vyššia ako pre živočíšnu. Národná autorita pre oblasť externej kontroly upozornila, že za posledných 30 rokov dramaticky klesol počet chovaného hovädzieho dobytka o 30 % a ošípaných až o 80 %. To sa odrazilo aj na poklese zamestnanosti. Kým ešte v r. 2005 pracovalo v poľnohospodárstve viac ako 81 tisíc ľudí, v r. 2016 to už bolo len 50 tisíc.
