Eurofondy určené pre oblasť životného prostredia by Slovensko malo využívať v piatich kľúčových oblastiach. Tými sú ochrana biodiverzity, odpadové hospodárstvo, ovzdušie, vodné hospodárstvo a zelené tendre.
Na svojej internetovej stránke to uvádza portál Euractiv. Európska komisia (EK) navrhuje, aby každá členská krajina Európskej únie (EÚ) využila 25 percent peňazí z fondu regionálneho rozvoja na oblasť životného prostredia a klímy.
Právne konania zo strany Bruselu
Odborníci na životné prostredie sa zhodujú, že Slovensko by malo investovať najmä do oblastí, v ktorých krajina čelí právnym konaniam zo strany EK.
Poľnohospodári môžu získať tisíce eur, Brusel prijal ďalšie opatrenia počas koronakrízy
Trom právnym konaniam čelí Slovensko za nedostatočnú ochranu biotopov a neplnenie povinností vyplývajúcich zo smernice o biotopoch a smernice o vtákoch, ktoré tvoria základ sústavy chránených území Natura 2000.
Dve z troch konaní sú pred podaním na Európsky súdny dvor (ESD). V súčasnom programovom období bolo z eurofondov na ochranu biodiverzity vyčlenených 128 miliónov eur. Z nich je viac ako 75 miliónov určených na starostlivosť o sústavu Natura 2000. Peniaze sa však doteraz čerpali pomaly a komplikovane. Slovensko porušuje aj predpisy EÚ v oblasti skládok odpadu.
Desiatky skládok odpadov
Podľa oznámenia Komisie je na Slovensku stále v prevádzke 21 skládok odpadov bez plánu úpravy. Na skládkach končí 55 percent komunálneho odpadu, najviac v EÚ. Krajina zároveň neplní ciele v recyklácii komunálneho odpadu.
Právne záväzný európsky cieľ pre recykláciu komunálneho odpadu je 50 percent v roku 2020 a 65 percent v roku 2035. Slovensko zatiaľ dosahuje 39-percentnú mieru recyklácie. Podľa štúdie bude Slovensko pre plnenie cieľov do nakladania s odpadmi potrebovať investovať 267 miliónov eur.
Africký mor ošípaných má na Slovensku ďalšiu obeť, turistom odporúčajú obmedziť pobyt v lese
Európska environmentálna agentúra (EEA) odhaduje, že pre znečistenie ovzdušia na Slovensku každý rok predčasne zomrie viac ako 5 600 ľudí. V programovom období 2014 až 2020 bolo do zlepšenia kvality ovzdušia investovaných 83 miliónov eur.
Vykurovanie v domácnostiach
Podľa EEA je hlavný zdrojom znečistenia vykurovanie v domácnostiach. Slovensko by podľa nej malo pokračovať v dotáciách na výmenu vykurovacích kotlov so špecifickým zameraním na nízkopríjmové domácnosti čeliace energetickej chudobe.
Konaniu čelí Slovensko aj pre nevyhovujúci zber, monitorovanie a čistenie odpadovej vody. Pri vstupe do EÚ sa Slovensko zaviazalo do roku 2015 odkanalizovať všetky aglomerácie nad dvetisíc obyvateľov. Zber komunálnych odpadových vôd aktuálne neexistuje v 233 aglomeráciách, v ostatných sa podľa EK čistí „nenáležite“.
Vajnorské jazerá a studne prešli rozborom vody, nebezpečné látky zo skládky Farná nepotvrdili
Podľa revízie výdavkov bolo od roku 2010 do manažmentu odpadových vôd a zabezpečovania pitnou vodou investovaných 1,2 miliardy eur. Takmer 90 percent pochádzalo z eurofondov. Správa o vykonávaní environmentálnych predpisov a politík odhaduje, že na zabezpečenie riadneho zberu a spracovania odpadovej vody vo zvyšných aglomeráciách bude potrebných ďalších 1,2 miliardy eur.
Zásobovanie pitnou vodou
Nedostatočné je aj zásobovanie pitnou vodou. V roku 2017 bolo bez verejného vodovodu 11 percent obyvateľov a takmer 17 percent zo všetkých slovenských obcí.
Poslednou oblasťou je zelené verejné obstarávanie, teda verejné obstarávanie, v rámci ktorého sú tovary a služby obstarávané so zreteľom ich dopadu na životné prostredie.
Slovensko sa v rámci Envirostatégie 2030 zaviazalo dosiahnuť, že 70 percent všetkých peňazí použitých vo verejných obstarávaniach na nákup environmentálne prijateľných tovarov a služieb. Zelené verejné obstarávania zatiaľ tvorí 7,58 z celkového počtu verejných obstarávaní a 3,83 percenta uskutočnených zákaziek.
