Tím Katedry environmentálních studií Masarykovej univerzity a Institutu 2050 prinášajú dáta z reprezentatívneho výskumu o ochrane klímy, z ktorých vyplýva, že Slováci očakávajú od politických predstaviteľov intenzívnejšie riešenia v oblasti ochrany klímy.
Na výskumu Slovenská klíma 2022 sa zúčastnilo 1 934 respondentov. Informoval o tom Tomáš Chabada z Fakulty sociálních studií Masarykovej univerzity v Brne prostredníctvom tlačovej správy.
Dosiahnutie uhlíkovej neutrality
„Slovenská verejnosť považuje klimatickú zmenu za tému, ktorej je nevyhnutné sa venovať oveľa aktívnejšie ako doteraz. Celých 74 percent opýtaných považuje dopady zmeny klímy na Slovenskú republiku za závažné, a 75 percent verejnosti súhlasí s tým, aby Slovensko usilovalo o dosiahnutie uhlíkovej neutrality. Problém klimatickej zmeny je podľa 64 percent obyvateľov potrebné riešiť okamžite a podľa ďalších 22 percent v tomto desaťročí. Zmenu klímy, naopak, spochybňuje menej ako 5 percent oslovených,“ uviedol Chabada.
Podľa riaditeľa Institutu 2050 Jana Krajhanzla väčšina opýtaných (75 percent) sa tiež zhoduje, že významní aktéri slovenského verejného života by mali byť v ochrane klímy aktívnejší.
Väčšiu angažovanosť v presadzovaní ochrany klímy očakávajú voliči strán a hnutí Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, Sloboda a Solidarita, Sme Rodina, Hlas – sociálna demokracia, Kresťanskodemokratické hnutie, Za Ľudí a Progresívne Slovensko. U ostatných strán si aktívnejší prístup svojich politikov praje viac ako 40 percent respondentov.
Podpora zelených energií
Viac ako 75 percent obyvateľov tiež súhlasí s tým, aby sa ekonomicky podporovali obnoviteľné zdroje energie, vytvárali prírodné prvky zadržiavajúce vodu v krajine, ekonomicky podporovalo zatepľovanie budov a stavba budov nenáročných na energie a ekonomicky podporovali ekologické postupy v poľnohospodárstve.
„Napriek tomu, že zmena klímy v médiách zaujíma 55 percent oslovených, čo je mimochodom dvakrát viac ako súkromie celebrít, informovanosť slovenskej verejnosti v otázkach otázkam zmeny klímy a jej ochrany zostáva nízka. Napríklad len 23 percent vie, že výroba energie z obnoviteľných zdrojov v posledných rokoch výrazne zlacnila, len 18 percent, že Slovenská republika produkuje v prepočte na jedného obyvateľa viac emisií skleníkových plynov ako Francúzsko, Taliansko, Španielsko alebo Veľká Británia. A iba 10 percent oslovených vie, že diera v ozónovej vrstve neprispieva ku zmene klímy. Výskum tak prináša silný signál pre všetkých, ktorí môžu informovanosť verejnosti ovplyvniť,“ dodala environmentalistka Renata Svobodobá.
Vysoký záujem o ochranu prírody
Výskum pritom ponúka aj ďalšie zistenia, ako napríklad aké scenáre transformácie slovenská verejnosť najviac podporuje, aké spôsoby komunikácie ju najviac oslovujú, aké početné sú na Slovensku skupiny tých, ktorí by klímu chránili najangažovanejšie, a naopak tých, ktorí význam tejto problematiky spochybňujú. Výskum zisťoval aj otázky, ktoré pomáhajú porozumieť slovenskej verejnej mienke v širších súvislostiach.
„Vieme napríklad, ako Slováci a Slovenky vnímajú samých seba. Možno by málokto odhadoval, že sa 74 percent verejnosti považuje za ochrancov prírody – pritom za vlastenca sa považuje 57 percent oslovených, za demokrata 55 percent, a napríklad za konzervatívca len 33 percent opýtaných. Ochrana príroda je pre slovenskú verejnosť možno dôležitejšia, než si podľa každodenného politického diania na Slovensku myslíme – celých 74 percent občanov uvádza, že myšlienky ochrany prírody a životného prostredia sú im blízke,“ uzavrel Chabada.
