V roku 2020 sa na Slovensku spotrebovalo 210 miliárd litrov pitnej vody. Dve tretiny z tohto množstva spotrebovali domácnosti. Práve zmena jednoduchých návykov môže viesť k ušetreniu veľkého množstva vody.
Informoval o tom manažér segmentu Reckitt Lukáš Klimek na tlačovej konferencii neziskovej organizácie CEEV Živica, projektu Finish a Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) na tému Spustenie pilotného ročníka vzdelávacieho projektu Voda pre našu budúcnosť.
Inšpiratívne projekty
V rámci tohto ekoprojektu občianskeho združenia Živica so SHMÚ pripravujú kurzy pre učiteľov a workshopy na ôsmich školách.
„Sú to všetky školy, ktoré sú veľmi motivované nielen učiť o problémoch životného prostredia, ale zároveň robiť aj veľmi konkrétne kroky na zmiernenie dopadov klimatickej zmeny práve na ich školských dvoroch. Sú to školy, ktoré sú v sieti programu Zelená škola a budú zdieľať už na jeseň nadobudnuté skúsenosti s ďalšími 250 školami. Veríme, že budeme inšpirovať aj verejnosť,“ uviedla Zuzana Galajová z Centra environmentálnej a etickej výchovy Živica.
Školy sa budú snažiť v rámci projektu šetriť vodou aj v školských jedálňach. Zároveň si každá škola v rámci svojho pozemku nainštaluje vodné prvky ako napríklad sudy na zadržiavanie dažďovej vody, dažďové záhradky, jazierka alebo minimokrade ako aj meteo stanice so zrážkomermi a zabezpečenie termosnímkovania školských pozemkov v horúčavách.
Cieľom je neplytvať vodou
Do projektu chcú zapojiť viac ako 2 500 žiakov, zainteresovať viac ako 2 500 rodičov, do praktickej výučby zapojiť zhruba 70 učiteľov a odučiť viac ako 12-tisíc hodín o vode.
Cieľom je predovšetkým šetriť vodu, hravo, interaktívne a zážitkovo učiť deti, naučiť deti spoznať hodnotu vody, budovať tematické vodné záhrady a naučiť deti ekologickým návykom.
„Veľkým problémom v posledných rokoch je predovšetkým to, že sa nám začínajú striedať veľmi teplé zimy, ktoré majú dosť veľký nedostatok snehovej pokrývky. Práve z toho dôvodu nám aj v skorom jarnom období veľmi rýchlo štartuje veľmi intenzívne sucho. Príkladom bol aj tento rok. Čo je veľmi zarážajúce, je aj ten fakt, že práve od roku 2018 registrujeme pravidelne sa vyskytujúce sucho aj v severných oblastiach Slovenska,“ spomenul Jozef Pecho zo SHMÚ.
Doplnil, že nárast teploty, ktorý meteorológovia registrujú na Slovensku a predovšetkým v južných oblastiach, je veľmi evidentný a pribúdajú teplejšie roky. To spôsobuje predovšetkým v jarnom období, že krajina stráca značné množstvo vody výparom.
Čaká nás veľmi suchý rok
Tieto množstvá sa nedokážu vyrovnať zrážkami, čo začínajú pociťovať mnohé regióny Slovenska na klesajúcich hladinách spodných vôd. Podľa Pecha v prípade, ak v priebehu tejto jari alebo leta nebudú výraznejšie zrážky, čaká nás ešte suchší rok, než bol ten predošlý, čo môže mať citeľné dopady pre poľnohospodárov.
„Tak, ako bude pokračovať globálne otepľovanie, aj ten regionálny nárast teploty, tak tá disproporcia medzi zrážkami a výparom bude len rásť, to znamená, že krajina bude čoraz viac prichádzať o vodu. Pokiaľ štáty nepríjmu konkrétne opatrenia na to, ako zadržiavať vodu v krajine, tak môžeme mať v budúcnosti dosť závažný problém,“ uzavrel Pecho.
Dôsledky nedostatku vody v strednej Európe aj na Slovensku spôsobujú najmä výpadky poľnohospodárskej produkcie. Príkladom môže byť situácia z roku 2017, keď sucho postihlo Podunajskú nížinu a východné Slovensko, čo sa prejavilo v stratách na úrode na úrovni 30 percent.
