Čoraz viac Slovákov si pri nákupe potravín všíma krajinu pôvodu. Až 65% ľudí pritom uprednostňuje slovenské výrobky aj s tým, že si musia priplatiť. Vyplýva to z prieskumu agentúry GfK pre OZ Kvalita z našich regiónov.
Záujem o slovenské potraviny rastie
Až 65 % slovenských spotrebiteľov nakupuje domáce potraviny, pokiaľ ich má na výber a považuje ich za najkvalitnejšie. Už 40 % kupujúcich sa orientuje pri svojich nákupoch na slovenské výrobky, pričom toto percento sa od roku 2016 zvýšilo o 4 %.
Konštatovali to v pondelok na tlačovom brífingu predstavitelia Občianskeho združenia Kvalita z našich regiónov na základe výsledkov prieskumu spoločnosti GfK. Vďaka projektu Kvalita z našich regiónov sa podľa jeho autorov za posledné roky podarilo zvýšiť záujem slovenských spotrebiteľov o sledovanie krajiny pôvodu pri nákupoch až o 60 %.
Podľa OZ Kvalita z našich regiónov je povzbudzujúce, že si spotrebitelia čoraz viac uvedomujú dôsledky svojho nákupného správania na makroekonomiku krajiny, v ktorej žijú. Dôležitosť nakupovania domácich produktov sa tak stáva celospoločenskou témou.
„Za posledné dva roky sa o 4 % znížil počet tých spotrebiteľov, ktorým je jedno, z akej krajiny potraviny pochádzajú. V roku 2016 ich bolo 20,2 % a aktuálne je ich 16,2 %. Navyše, traja zo štyroch spotrebiteľov súhlasia, že je dôležité zastúpenie domácich výrobkov na regáloch predajní,“ priblížil výsledky prieskumu Panel Services Director CZ/SK v GfK Ladislav Csengeri.
Sme ochotní platiť viac
Slovenskí spotrebitelia sú si podľa výsledkov prieskumu GfK ochotní za slovenské potraviny priplatiť. „Ak budeme nakupovať domáce, nebudeme to musieť dovážať z celého sveta. Čísla hovoria o tom, že pokiaľ obchodníci ponúkajú slovenské potraviny, ľudia sú si ochotní tieto produkty kupovať aj za vyššie ceny. Potvrdzuje to teda fakt, že Slováci majú v poslednom čase aktívny prístup k svojej spoločnosti. Je to veľmi dôležité z hľadiska zmýšľania celej spoločnosti. Ak aj príde nejaká kríza, vždy je lepšie, ak sú obyvatelia krajiny zvyknutí si kupovať domáce výrobky,“ povedala autorka projektu Pýtajme si slovenské a predsedníčka OZ Kvalita z našich regiónov Bohumila Tauchmannová.
Na základe výsledkov a zmien správania sa spotrebiteľov za posledných desať rokov si Tauchmannová myslí, že dozrel čas na rozšírenie komunikácie so spotrebiteľom o ďalšie, súvisiace oblasti, ako je neplytvanie potravinami či surovinovými zdrojmi.
Autorka projektu Pýtajme si slovenské sa v pondelok vyjadrila aj k navrhovanému zavedeniu osobitného odvodu pre obchodné reťazce, ktorý ma podľa slovenského agrorezortu podporiť domácu produkciu a potravinovú sebestačnosť.
„Návrh je v rovine, že sa nerobí dobrovoľne. Ak sa niečo robí z presvedčenia, vždy je to lepšie, ako keď sa niečo musí, tak ako je to v tomto prípade. Osobitný odvod 2,5 % je príliš vysoké číslo. Navyše, plánované vyzbierané peniaze z odvodu doteraz neboli jasne agrorezortom vysvetlené, kam poputujú a na čo všetko budú slúžiť. Z môjho pohľadu toto nie je cesta, ktorá by podporovala nákupný patriotizmus. Ten musí mať spotrebiteľ v hlave alebo v srdci. Iba takto to funguje dlhodobo a systémovo,“ dodala na záver Tauchmannová.
