Schválením Tarabovho návrhu zákona o envirozáťažiach vláda prihrala stovky miliónov eur privatizérom, varuje Kiča

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Tomáš Taraba, SNS
Minister životného prostredia Tomáš Taraba. Foto: archívne, SITA/Milan Illík
Tento článok pre vás načítala AI.

Dôsledkom schválenia návrhu zákona o envirozáťažiach od ministra životného prostredia Tomáša Tarabu by bolo prenesenie nákladov na sanácie environmentálnych záťaží v rozsahu stoviek miliónov eur zo súkromných spoločností na plecia daňových poplatníkov.

Uviedol to bývalý štátny tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kiča (Demokrati) a spresnil, že ide o predloženie návrhu novely zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže, ktorou by sa preniesli náklady na ich sanáciu v omnoho väčšej miere ako doteraz na štát.

Rokovanie o danom návrhu bolo počas dnešného rokovania zatiaľ prerušené. Vláda podľa Kiču ukazuje, že v životnom prostredí jej nejde o verejný záujem ale o zvyšovanie zisku privatizérom.

Najväčšie environmentálne záťaže

Podľa Kiču Taraba navrhuje, aby „právnym nástupcom privatizérov bývalých štátnych podnikov, ktoré predstavujú najväčšie environmentálne záťaže, vláda prihrala stovky miliónov eur.“

Ako vysvetlil, doteraz by museli na sanáciu záťaží vynaložiť prostriedky práve podnikatelia alebo by museli náklady dodatočne štátu refundovať.

„Predloženým návrhom zákona sa ruší inštitút refundácie a tá sa stáva prakticky nevymáhateľnou,“ zdôraznil bývalý tajomník MŽP a ako príklad spomenul Chemko Strážske, ktoré malo záväzok vykonať sanáciu environmetánej záťaže priamo v zmluve.

Preto bolo privatizované aj s obrovskou zľavou. Rôznymi špekulatívnymi prevodmi sa nehnuteľnosti vytunelovali mimo podniku a ten padol do konkurzu. Ak by dnes štát financoval ďalšie stovky miliónov eur za sanáciu, vzniklo by na pozemku aspoň záložné právo za sanáciu na 20 rokov,“ uviedol Kiča s tým, že ná návrh Tarabu by sa všetko zrušilo a všetky náklady bez refundácie by musel znášať len daňový poplatník. Podobných príkladov sú podľa Kiču desiatky.

Náklady na sanáciu

Kiča ďalej spomenul, že na Slovensku je približne dvetisíc potvrdených alebo pravdepodobných envirozáťaží, pričom náklady na ich sanáciu dosiahnu minimálne dve miliardy eur.

„Z eurofondov môžeme na sanácie čerpať približne 240 miliónov eur. Návrh ministra Tarabu by znamenal omnoho menej prostriedkov na sanácie zaťaží, keďže aj Inštitút environmentálnej politiky odporúčal väčšie zapojenie súkromných zdrojov, bez ktorých to nepôjde,“ dodal Kiča, podľa ktorého je šokujúce, aby to Taraba urobil bez medzirezortného pripomienkového konania a v skrátenom legislatívnom konaní.

„Vysvetlenie je nekonkrétne, vraj hrozia značné hospodárske škody. Je to lož. Prípadné pohľadávky štátu budú splatné o 20 rokov, preto jeden mesiac naviac asi problémom nebude,“ konštatoval Kiča.

Pokračoval, že cieľom je vyhnúť sa rozhodnutiu ústavného súdu, ktorý môže vysloviť súlad mechanizmu povinnosti platenia náhrady štátu s ústavou.

Ak sa zákon zmení, ústavný súd bude musieť konanie zastaviť. Ak by ústavný súd konštatoval súlad s ústavou, potom by sa Tarabovi odstránenie mechanizmu refundácie zo zákona odôvodňovalo omnoho ťažšie,“ dodal Kiča.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Michal KičaTomáš Taraba
Firmy a inštitúcie Chemko StrážskeStrana DemokratiVláda SR