Ivana Maleš je spoluzakladateľkou Inštitútu cirkulárnej ekonomiky, ale je známa aj vďaka svojmu blogu Nezmar. Skúmajú, koľko odpadu Slováci vyprodukujú a aj to, čo sa s ním deje ďalej. Rozprávali sme sa s ňou najmä o tom, ako môže každý z nás prispieť k lepšiemu životnému prostrediu.
V rozhovore sa dočítate:
- Koľko odpadu vyprodukujú slovenské domácnosti
- Či má zmysel hľadať udržateľné „eko“ alternatívy
- Ako slovenské domácnosti plytvajú potravinami
- Aký odpad z domácností je pre životné prostredie najhorší
Aký podiel majú na produkcii odpadu domácnosti?
Na Slovensku vyprodukujeme kolo 10 miliónov ton odpadu, z toho dva milióny ton produkujú domácnosti. Teda majú na tvorbe odpadu menší dopad ako napríklad priemysel.
Ale aj napriek tomu má zmysel správať sa zodpovedne ku všetkým výrobkom, ktoré nakupujeme. To, čo vieme kúpiť bez obalu, by sme mali kupovať bezobalovo. Ostatné obaly vytriediť a dať ich na recykláciu. Čo sa týka priemyslu, platia tam trochu iné mechanizmy. Sú to druhovo iné odpady, aké tvoríme v domácnostiach a závisí to do veľkej miery od typu priemyslu. Vzniká množstvo recyklovateľného odpadu, ale aj množstvo odpadu z výroby a tie majú úplne iný režim. Tam treba tiež nastaviť pravidlá v každej jednej prevádzke.
„Sila spotrebiteľa je veľmi veľká.“
Spotrebitelia by tak mali mať čo najviac informácií o tom, čo nakupujeme, odkiaľ pochádza výrobok a z čoho je vyrobený obal. Mali by sme sa rozhodovať na základe týchto vecí, lebo takto podporíme aj priemysel, ktorý je zodpovednejší. Lebo takto dávame firmám odkaz, čo chceme nakupovať. Že chceme ekologické obaly, alebo nebalené výrobky. Sila spotrebiteľa je veľmi veľká. Vidíme to aj podľa toho, že za posledné roky vzniklo veľa bezobalových výrobkov, ale aj dodávok tovaru. Takže naozaj ak si budeme od výrobcov a obchodníkov pýtať iné služby, budú nám ich poskytovať. Treba sa pýtať, my musíme udávať trend.
Ako je to s triedením a recykláciou v domácnostiach a priemysle? Triedia firmy viac?
Podiel skládkovaného a triedeného odpadu je na Slovensku približne rovnaký, aj u domácností aj v priemysle. Je to zatiaľ problematické, lebo máme nízke ceny za odvoz odpadu, najmä toho zmesového komunálneho (čierne nádoby, pozn. red.). To je vec, ktorá sa má meniť, od budúceho roka sa mení zákon o odpadoch, ktorý výrazne zvýši ceny za skládkované odpady. Takže veríme, že trend sa zmení. Nezáleží to iba od ľudí a ich zodpovednosti, často je to vec finančnej motivácie.
Čo potravinový odpad? Ako sú na tom domácnosti?
Každý rok robíme niekoľko analýz zmesového odpadu a vidíme, že potravinový odpad sa čoraz častejšie objavuje v zmesovom komunálnom odpade. Teda ľudia nedojedené zvyšky vyhadzujú do zmesového odpadu. Prekvapuje nás, že sú to často potraviny, ktoré nie sú po záruke a nie sú ani rozbalené. Vyskytuje sa to najmä menších v samosprávach, dokonca ani nie v mestách. Tam žijú ľudia, ktorí sú zamestnaní, každý mesiac majú pravidelný príjem a nakupujú pravidelne. Zjavne nakupujú priveľa vecí, ktoré nespotrebujú a potom ich vyhadzujú. Takže vidím tu veľký potenciál v osvete. Treba ľudí naučiť, že netreba nakupovať veci, ktoré nepotrebujeme. Nakupovať radšej častejšie, ale menšie množstvá. Veľké zásoby nikdy neminieme. Plus vzdelávať sa v tom, ako zvyšky jedla využiť. Teda nevyhadzovať nedojedené zvyšky, ale nejako ich spracovať. Potravinový odpad je jedna z vecí, ktorú naozaj potrebujeme zlepšiť.
Čo by ste poradili spotrebiteľom, ktorí plánujú niečo z potravín vyhodiť?
Trvácne potraviny- strukoviny, cestoviny a podobne prakticky nemajú obmedzenú trvanlivosť, len strácajú nejaké vlastnosti, ktoré majú ako čerstvé. Zmenia sa, ale nie sú škodlivé. Iné je to u mliečnych výrobkov, ovocia a zeleniny. Tam pracujú mikroorganizmy. Takéto potraviny jednoducho musíme vyhodiť. Ale dôležité je, aby sme spotrebovali všetko a najmä nerobili si veľké zásoby. Potraviny, ktoré máme zašité niekde vzadu v špajzi potom často končia v koši.
„Potravinový odpad je jedna z vecí, ktorú naozaj potrebujeme zlepšiť.“
Ľudia si často myslia, že práve oni nevyhadzujú nič a najmä nie potraviny. Vaše analýzy však ukazujú, že to vôbec nie je pravda. Takže ako získame prehľad o tom, ako plytváme?
Každý by si mal urobiť záznam, čo je v koši. Keď niečo vyhodíme do koša, tak automaticky zabudneme, že sme to urobili. Odíde to niekam preč, kde to nevidíme. Ale musíme myslieť aj na to, že tieto potraviny niekto dopestoval, niekto spracoval a vyrobil. Minulo sa na to veľa energie a zdrojov. Takže vlastne neplytváme len jedlom, ale aj zdrojmi Zeme a ľudskou prácou. Naša stopa už bola urobená tým, že sa potravina vyrobila a doviezla.
Dnes sú moderné rôzne papierové slamky, kompostovateľný riad a podobne, ale potom si tie papierové slamky objednajú z Číny. Ako nájsť v tomto nejakú rovnováhu?
Nič, čo sa vyrobí, nie je ekologické. Lebo vždy to robí nejakú stopu. Najekologickejšie je to, čo sa nevyrobí. Slamku naozaj nepotrebujeme na to, aby sme sa napili, vieme sa napiť aj rovno z pohára. Skvelým príkladom je pláž na brehu Dunaja v Bratislave, toto podujatie trvá 80 dní. Majú alternatívu v kompostovateľných slamkách, ale za poplatok. Teda kto chce znečisťovať, nech platí. Celé podujatie je tak udržateľnejšie. Lebo ani tieto udržateľnejšie náhrady za jednorazové plasty nemôžeme brať ako niečo lepšie. Pretože všetko jednorazové, aj keď z rozložiteľného materiálu, nie je ekologické.
Ľudia však tieto less waste praktiky často vnímajú ako obmedzovanie, napríklad že musia nosiť svoju tašku, pohárik a podobne- je to naozaj o obmedzovaní sa?
Určite nie. Je to skôr o dobrovoľnej skromnosti. Ľudia dnes nežijú komfortne, sú pod veľkým tlakom a stresom. Všetkým by prospelo trochu spomaliť. A tým spomalením myslím aj udržateľný spôsob uvažovania o nákupoch. Teda mať menej vecí, ale kvalitnejších. Takýmto spomalením sa dostaneme aj k lepšej psychickej pohode.
„Ani udržateľnejšie náhrady za jednorazové plasty nemôžeme brať ako niečo lepšie.“
Stretávame sa s názormi, že eko alternatívy sú skôr pre bohatších ľudí, tí chudobnejší neriešia ekológiu, ale skôr svoje prežitie. Ako je to z finančnej stránky?
Určite nesúhlasím s tým, že to je len pre bohatých ľudí. Udržateľne môže žiť aj veľmi chudobný človek. Pretože na prežitie potrebujeme toho oveľa menej, ako si možno myslíme. Nepotrebujeme si kupovať 50 rôznych, aj keď udržateľnejších vecí, ale iba napríklad päť. Takže sa na to netreba pozerať tak, že sú to drahšie veci a nemôžem si ich dovoliť. Ale nie sme takí bohatí, aby sme kupovali lacné veci. Iste, udržateľnejšie alternatívy sú o niečo drahšie- ale potrebujeme iba napríklad jednu fľašu na vodu, dve krabičky na jedlo, jeden cestovný príbor, jedny kvalitné topánky, jednu kvalitnú bundu. Takéto veci nám vydržia celé roky. Investíciou šetríte ďalších desať, dvanásť rokov, lebo si nemusíte nič kupovať. Je to určite spôsob, ktorým dokážeme fungovať.
Čo je taký ten najhnusnejší odpad, ktorý zamoruje planétu najviac a ktorý by sme určite mali ako spotrebitelia obmedziť?
Všetko, čo je zabalené v jednorazovom obale, všetko čo použijeme behom pár minút a potom to skončí v odpade. V prípade takýchto vecí by sme sa mali zamyslieť nad tým, ako ich vôbec nepoužívať. Vyhýbať sa jednorazovým obalom. Nemusíme si kupovať ani náhradu- skôr sa toho zbaviť a naučiť sa to nepoužívať vôbec.
Teda všetky tie mikroténové vrecká, poháriky na kávu, slamky a podobne?
Presne to mám na mysli. V prípade kávy si môžeme nosiť šálku so sebou. Dokonca sú samosprávy, ktoré majú zálohované poháriky. Toto sú modely budúcnosti. Nebudeme mať produkty, ale služby, ktoré nám pomôžu žiť udržateľnejšie.
Čo napríklad plienky a hygienické potreby pre ženy?
Môj osobný príklad je používanie menštruačného kalíška. Je to pre mňa už úplná samozrejmosť a asi päť rokov som si nekúpila žiadnu jednorazovú pomôcku. V prípade plienok je viac možností. Môžeme ísť napríklad cestou bezplienkovej komunikačnej metódy, ktorá je prekvapivo pohodlná, čo môžem osobne potvrdiť. Potom tu máme prateľné plienky, alebo aj jednorazové, aj keď ekologickejšie alternatívy. I keď musím povedať, že aj toto je jednorazový výrobok a tým sa treba vyhýbať.
