Môžeme smelo tvrdiť, že rokom 2024 sa začala tzv. horúčka našej planéty. Požiare v Južnej Amerike zničili v roku 2024 milióny hektárov lesa. Januárové peklo v Los Angeles, 200-tisíc evakuovaných ľudí, desiatky obetí. Obrovské minuloročné povodne západnej Afrike zasiahli 11 miliónov ľudí a vyžiadali si cca 2500 obetí.
Smrteľné horúčavy v Mexiku a Saudskej Arábii sa minulý rok šplhali k 50 stupňom a mali na svedomí tisícky obetí. V USA a v niektorých častiach Európy v roku 2024 teploty dosahovali takmer 45 stupňov a rok 2024 sa tak stal prvým, v ktorom priemerná globálna teplota prekročí 1,5 stupňa Celzia oproti predindustriálnemu obdobiu.
Minulý rok sme globálne prekročili hranicu +1,5 °C. Požiare, povodne, extrémne horúčavy – čo to znamená pre budúcnosť našej Zeme?
Čo znamená oteplenie o +1,5 °C?
Ide o symbolickú hranicu, ktorú určili vedci a štáty v rámci Parížskej klimatickej dohody v roku 2015. Táto dohoda si kladie za cieľ udržať globálne otepľovanie výrazne pod hranicou +2 °C, pričom sa štáty zaviazali usilovať o limit +1,5 °C.
Globálne otepľovanie: Svet môže trvalo prekročiť hranicu 1,5 °C už v roku 2028
Znamená to, že prvýkrát v každom mesiaci počas 12-mesačného obdobia (do júna 2024) priemerná teplota Zeme prekročila predindustriálnu základnú úroveň o 1,5 °C. Počas takmer rekordnej vlny horúčav dosiahli teploty v Antarktíde v určité dni o 28 °C (50 °F) vyššie, ako je normál.
Rok 2024 v znamení prírodných katastrof
Okrem smrtiacich horúčav, nevídaných záplav a mohutných lesných požiarov môžeme pozorovať ďalšie javy, ktoré zdanlivo “nepatrné” oteplenie o 1,5 stupňa prinieslo. Značí to, že takéto oteplenie, hoci sa zdá nepatrné, znamená pre planétu vážny problém. V roku 2024 bolo v Spojených štátoch evidovaných 1 768 predbežných filtrovaných hlásení o tornádach, z ktorých bolo potvrdených najmenej 1 642. Celosvetovo bolo potvrdených najmenej 90 úmrtí súvisiacich s tornádami.
V roku 2024 zasiahlo svet sériu extrémnych tropických búrok a hurikánov. Už 1. januára postihla Madagaskar tropická búrka Alvaro, ktorá si vyžiadala 19 obetí. Nasledovali cyklón Belal na Mauríciu a Réunione a tropická búrka Candice. V Atlantiku prekonal rekordy hurikán Beryl – najskorší hurikán 5. kategórie v histórii, ktorý zosilnel rýchlosťou 105 km/h za 24 hodín a usmrtil 73 ľudí.
Oceány bez života: Neviditeľná kríza, ktorá môže ochromiť morský život
V septembri udrel hurikán Helene na Floridu ako hurikán 4. kategórie s vetrom do 230 km/h a stal sa najsmrteľnejším hurikánom v kontinentálnych USA od čias Katriny – zahynulo pri ňom 251 ľudí. Spôsobil rozsiahle záplavy, extrémne nárazy vetra a zničil až 80 % budov v niektorých pobrežných oblastiach.
„Prudký nárast otepľovania pozorovaný v rokoch 2023 a 2024 bol extrémny a predstavuje väčšiu odchýlku od predchádzajúceho trendu otepľovania, než sa očakávalo. Tento nárast má viacero príčin vrátane prirodzenej variability aj globálneho otepľovania spôsobeného človekom v dôsledku akumulácie skleníkových plynov,“ uvádza sa v správe o globálnej teplote za rok 2024 Berkley Earth.
Extrémne záplavy v Afrike ako nový normál
Rok 2024 priniesol do západnej a východnej Afriky mimoriadne silné záplavy, ktoré sa vyrovnali tým historickým z roku 2022. V krajinách ako Nigéria, Kamerun, Niger, Čad, Keňa či Somálsko spadlo miestami až o 20 % viac zrážok než zvyčajne, pričom v Čade šlo o najsilnejšie dažde za 30 rokov. Tieto mohutné lejaky mali na svedomí vyše 2 500 životov.
Klimatické modely ukazujú, že takéto extrémne javy budú čoraz častejšie a intenzívnejšie. Atmosféra totiž dokáže pri každom oteplení o 1 °C zadržať o 7 % viac vlhkosti, čo vedie k silnejším dažďom a záplavám.
Navyše, suchá africká pôda nedokáže rýchlo absorbovať nárazové lejaky, čo situáciu ešte zhoršuje. To platí aj pre východnú Afriku, kde El Niño spôsobil záplavy v Tanzánii, Keni, Somálsku a Burundi. Paradoxne, v južnej Afrike mal rovnaký klimatický jav opačný efekt – prispel k najväčšiemu suchu za posledných 100 rokov, ktoré postihlo vyše 61 miliónov ľudí, vyplýva to z analýzy Africa Center.
Prečo horúčka planéty prišla až teraz?
Za hlavnú príčinu otepľovania považujú klimatológovia emisie skleníkových plynov, najmä oxidu uhličitého ako vedľajšieho produktu spaľovania fosílnych palív. Koncentrácia CO₂ dosiahla v roku 2024 historické maximu – o 0,8 % vyššie ako v roku 2023. Tieto hodnoty potvrdzujú, že hlavným faktorom globálneho otepľovania je ľudská činnosť, najmä spaľovanie fosílnych palív.
„Počas predchádzajúcich 50 rokov globálne otepľovanie prebiehalo takmer lineárne, čo zodpovedá takmer lineárnemu nárastu celkového vplyvu skleníkových plynov. Prudký nárast otepľovania v rokoch 2023/2024 naznačuje, že tempo otepľovania v minulosti už nie je spoľahlivým prediktorom budúcnosti a ďalšie faktory vytvorili podmienky pre rýchlejšie otepľovanie, aspoň v krátkodobom horizonte,“ potvrdili výskumníci.
Až 40 % svetovej populácie, teda zhruba 3,3 miliardy ľudí, zažilo v roku 2024 rekordne teplý rok, vrátane väčšiny obyvateľov Číny, Brazílie, Mexika či krajín východnej Európy. Žiadna časť planéty nezaznamenala rekordne chladné podmienky. Rekordné teploty padli v 104 krajinách vrátane Kanady, Malajzie či Grécka, pričom extrémne otepľovanie postihlo nielen pevniny, ale aj väčšinu oceánskych panví.
Aj keď sa v roku 2025 očakáva mierne ochladenie v dôsledku konca javu El Niño, experti varujú, že bez okamžitého zníženia emisií skleníkových plynov bude každá ďalšia desatina stupňa znamenať nové a vážnejšie klimatické dopady.
Bude sa Zem naďalej otepľovať?
Hoci sa cieľ Parížskej dohody vzťahuje na dlhodobé priemery, rok 2024 signalizuje, že otepľovanie sa zrejme v najbližších rokoch trvalo ustáli nad touto hranicou. Podľa Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) je pravdepodobnosť, že aspoň jeden z nasledujúcich piatich rokov bude trvalo nad 1,5 °C, viac než 80 %. Ak sa neprijmú zásadné opatrenia na zníženie emisií, dlhodobý priemer globálnych teplôt túto hranicu prekročí v horizonte 5 až 10 rokov.
Výročná správa Medzivládneho panelu OSN pre klimatickú zmenu (IPCC) zároveň upozorňuje, že súčasné národné klimatické záväzky vedú k otepľovaniu okolo 2,5 až 2,9 °C do konca storočia. Vyplýva z toho, že bez okamžitého sprísnenia regulácií emisií riskujeme oteplenie o 2,5 až 2,9 °C do roku 2100, čo by predstavovalo alarmujúcu klimatickú krízu s výraznými dopadmi na náš život a bezpečnosť.
Aké by malo následky ďalšie otepľovanie?
Hladina morí by mohla stúpnuť o takmer jeden meter, čo by zatopilo pobrežné oblasti a vyhnalo milióny ľudí z domovov. Počet extrémnych javov ako sú suchá, požiare, záplavy či smrteľné horúčavy, by prudko stúpol. Vysoké teploty by zničili väčšinu koralových útesov a spôsobili rozsiahly úbytok rastlinných a živočíšnych druhov.
Úrody základných plodín by klesli, čo by viedlo k potravinovej kríze, najmä v chudobnejších regiónoch sveta. Tropické choroby ako dengue a malária by sa mohli rozšíriť do oblastí, kde sa doteraz nevyskytovali. Mnohé miesta na Zemi by sa stali neobyvateľnými v dôsledku extrémneho tepla a nedostatku vody.
