Progresívci a ochranári vyzývajú ministra Tarabu, aby okamžite zastavil výrub v Národnom parku Nízke Tatry

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Dúhové vlajky
Podpredsedníčka Výboru NR SR pre životné prostredie Tamara Stohlová, minister životného prostredia Tomáš Taraba. Foto: archívne, SITA/Milan Illík
Video Player is loading.
Current Time 0:00
Duration -:-
Loaded: 0%
Stream Type LIVE
Remaining Time -:-
 
1x
  • Chapters
  • descriptions off, selected
  • captions and subtitles off, selected
    Reklama
    Tento článok pre vás načítala AI.

    Progresívne Slovensko (PS) ostro kritizovalo ministra životného prostredia SR Tomáša Tarabu za jeho nečinnosť v súvislosti s ničením vzácnych lesov v Národnom parku Nízke Tatry (NAPANT).

    Výzva ministrovi Tarabovi

    Ako uviedla podpredsedníčka Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Tamara Stohlová vo svojom vyhlásení, „celé leto cestujeme po Slovensku s našou petíciou Zachráňme národné parky a vidíme, že ľudia cítia zúfalstvo a bezmocnosť,“ uviedla Stohlová.

    Ničenie zmiešaného lesa v Nízkych Tatrách označila za škandalózne a vyzvala Tarabu, aby okamžite zastavil deštrukciu národných parkov.

    „Ako majú veriť v to, že naše prírodné bohatstvo nepadne za obeť biznisovým záujmom kumpánov tejto vlády, ak za jeho záchranu údajný minister životného prostredia Taraba nepohne ani prstom?“ opýtala sa Stohlová a doplnila, že PS podáva v tejto veci podnet na Slovenskú inšpekciu životného prostredia (SIŽP) a obráti sa aj na políciu, prípadne generálnu prokuratúru.

    V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem

    Ťažba pod zámienkou

    Ochrancovia prírody z Iniciatívy My sme les, občianskeho združenia Prales a Greenpeace Slovensko spolu s viacerými dobrovoľníkmi taktiež požiadali o okamžité zastavenie ťažby dreva vo vzácnych lesných lokalitách Studienec a Marková v Nízkych Tatrách.

    Štátne Lesy SR tam pod zámienkou ťažby lykožrútom napadnutých smrekov rúbu aj vyše 200-ročné jedle, buky, javory a zdravé smreky. Ťažba, ktorá už v území Natura 2000 vyťažili približne 250 m³ dreva, výrazne poškodzuje zmiešané lesy, ktorých význam spočíva v ochrane pôdy pred eróziou a vodozádržnej funkcii lesa.

    „Takáto ťažba je neobhájiteľná a jednoznačne poškodzuje túto vzácnu lokalitu, ktorá mala byť už dávno chránená,” uviedol Ondrej Kameniar z Iniciatívy My sme les. Podľa údajov ochrancov prírody celkový rozsah ťažby na lokalite Studienec má dosiahnuť až 2100 stromov, pričom údajne kalamitná ťažba zahŕňa prevažne zdravé stromy a iné druhy ako smrek.

    „Očividne tu vôbec nejde o ochranu pred lykožrútom, ale o vyťaženie čo najväčších objemov dreva,“ dodal Kameniar. Aktivisti tiež upozornili, že vyťažený bol súvislý pás stromov, čím sa významne narúša stabilita a ekologická hodnota územia. Ťažba je podľa Plánov starostlivosti o les povolená iba ako kalamitná, no Iniciatíva My sme les odhadla, že lykožrútom napadnuté smreky predstavujú približne iba 15 percent celkového objemu. Ochrancovia prírody vyzvali kompetentných na okamžité zastavenie ťažby v záujme zachovania vzácnych lesných ekosystémov a ochrany prírodného dedičstva.

    Úplný zánik nenastane

    Michal Babnič, riaditeľ Národného parku Nízke Tatry (NAPANT) v tejto súvislosti 26. júla pre agentúru SITA povedal, že úplný zánik dvoch cenných lokalít európskej sústavy chránených Natura 2000 nachádzajúcich sa v Banskobystrickom okrese nad obcami Baláže a Moštenica – Marková a Studienec nenastane. Ako informoval, uvedené územia aktuálne môžeme považovať za miesta s početným výskytom náhodnej ťažby, ako aj so sústredenou i roztrúsenou kalamitou spôsobenú podkôrnym hmyzom.

    „Úplný zánik týchto lokalít nenastane, no rozsah poškodenia sa odvíja od viacerých činiteľov, ktoré môžu priniesť i synergický efekt, a tak dopady ťažby nie je možné presne kvantifikovať a len čas ukáže aký sme boli úspešný pri zachovaní predmetov ochrany prírody v daných lokalitách,“ konštatoval Babnič.

    Nevyhnutnosť ťažby

    Riaditeľ NAPANT-u ďalej vysvetlil, že nevyhnutnosť ťažby je potrebné charakterizovať individuálne podľa okolností s ohľadom na komplexné ponímanie lesa.

    V prvom rade je potreba uviesť, že v okolí sa nachádzajú človekom pozmenené (náchylné) lesné spoločenstvá s nie ideálnou druhovou štruktúrou (často nadlimitným zastúpením smreka), ktoré môžu a s vysokou pravdepodobnosťou budú ohrozené šírením hmyzu spôsobujúceho hospodárske škody.

    „Možnosť ponechať lokality na prirodzený vývoj lesných ekosystémov môže mať za následok plošný rozpad s obnovou cez prípravný les a to znamená dlhotrvajúcu zmenu štruktúry lesa a jeho plnenia ochranných a environmentálnych funkcií,“ uzavrel Babnič.

    Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
    Viac k osobe: Ondrej KameniarTamara StohlováTomáš Taraba
    Firmy a inštitúcie: Greenpeace Slovenskoiniciatíva My sme lesNárodný park Nízke TatryOZ PralesProgresívne Slovensko (PS)SIŽP Slovenská inšpekcia životného prostrediaVýbor NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie