Progresívne Slovensko (PS) ostro kritizovalo ministra životného prostredia SR Tomáša Tarabu za jeho nečinnosť v súvislosti s ničením vzácnych lesov v Národnom parku Nízke Tatry (NAPANT).
Výzva ministrovi Tarabovi
Ako uviedla podpredsedníčka Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Tamara Stohlová vo svojom vyhlásení, „celé leto cestujeme po Slovensku s našou petíciou Zachráňme národné parky a vidíme, že ľudia cítia zúfalstvo a bezmocnosť,“ uviedla Stohlová.
Ničenie zmiešaného lesa v Nízkych Tatrách označila za škandalózne a vyzvala Tarabu, aby okamžite zastavil deštrukciu národných parkov.
„Ako majú veriť v to, že naše prírodné bohatstvo nepadne za obeť biznisovým záujmom kumpánov tejto vlády, ak za jeho záchranu údajný minister životného prostredia Taraba nepohne ani prstom?“ opýtala sa Stohlová a doplnila, že PS podáva v tejto veci podnet na Slovenskú inšpekciu životného prostredia (SIŽP) a obráti sa aj na políciu, prípadne generálnu prokuratúru.
Ťažba pod zámienkou
Ochrancovia prírody z Iniciatívy My sme les, občianskeho združenia Prales a Greenpeace Slovensko spolu s viacerými dobrovoľníkmi taktiež požiadali o okamžité zastavenie ťažby dreva vo vzácnych lesných lokalitách Studienec a Marková v Nízkych Tatrách.
Štátne Lesy SR tam pod zámienkou ťažby lykožrútom napadnutých smrekov rúbu aj vyše 200-ročné jedle, buky, javory a zdravé smreky. Ťažba, ktorá už v území Natura 2000 vyťažili približne 250 m³ dreva, výrazne poškodzuje zmiešané lesy, ktorých význam spočíva v ochrane pôdy pred eróziou a vodozádržnej funkcii lesa.
Taraba: Degradácia lesov je výsledkom dlhodobej neodbornej aktivistickej ochrany, pripravujeme riešenia
„Takáto ťažba je neobhájiteľná a jednoznačne poškodzuje túto vzácnu lokalitu, ktorá mala byť už dávno chránená,” uviedol Ondrej Kameniar z Iniciatívy My sme les. Podľa údajov ochrancov prírody celkový rozsah ťažby na lokalite Studienec má dosiahnuť až 2100 stromov, pričom údajne kalamitná ťažba zahŕňa prevažne zdravé stromy a iné druhy ako smrek.
„Očividne tu vôbec nejde o ochranu pred lykožrútom, ale o vyťaženie čo najväčších objemov dreva,“ dodal Kameniar. Aktivisti tiež upozornili, že vyťažený bol súvislý pás stromov, čím sa významne narúša stabilita a ekologická hodnota územia. Ťažba je podľa Plánov starostlivosti o les povolená iba ako kalamitná, no Iniciatíva My sme les odhadla, že lykožrútom napadnuté smreky predstavujú približne iba 15 percent celkového objemu. Ochrancovia prírody vyzvali kompetentných na okamžité zastavenie ťažby v záujme zachovania vzácnych lesných ekosystémov a ochrany prírodného dedičstva.
Úplný zánik nenastane
Michal Babnič, riaditeľ Národného parku Nízke Tatry (NAPANT) v tejto súvislosti 26. júla pre agentúru SITA povedal, že úplný zánik dvoch cenných lokalít európskej sústavy chránených Natura 2000 nachádzajúcich sa v Banskobystrickom okrese nad obcami Baláže a Moštenica – Marková a Studienec nenastane. Ako informoval, uvedené územia aktuálne môžeme považovať za miesta s početným výskytom náhodnej ťažby, ako aj so sústredenou i roztrúsenou kalamitou spôsobenú podkôrnym hmyzom.
„Úplný zánik týchto lokalít nenastane, no rozsah poškodenia sa odvíja od viacerých činiteľov, ktoré môžu priniesť i synergický efekt, a tak dopady ťažby nie je možné presne kvantifikovať a len čas ukáže aký sme boli úspešný pri zachovaní predmetov ochrany prírody v daných lokalitách,“ konštatoval Babnič.
Nevyhnutnosť ťažby
Riaditeľ NAPANT-u ďalej vysvetlil, že nevyhnutnosť ťažby je potrebné charakterizovať individuálne podľa okolností s ohľadom na komplexné ponímanie lesa.
V prvom rade je potreba uviesť, že v okolí sa nachádzajú človekom pozmenené (náchylné) lesné spoločenstvá s nie ideálnou druhovou štruktúrou (často nadlimitným zastúpením smreka), ktoré môžu a s vysokou pravdepodobnosťou budú ohrozené šírením hmyzu spôsobujúceho hospodárske škody.
Taraba a Takáč rokovali o národnom programe výsadby nových lesov, obnoviť chcú aj melioračné kanály
„Možnosť ponechať lokality na prirodzený vývoj lesných ekosystémov môže mať za následok plošný rozpad s obnovou cez prípravný les a to znamená dlhotrvajúcu zmenu štruktúry lesa a jeho plnenia ochranných a environmentálnych funkcií,“ uzavrel Babnič.
