Na konferencii Good governance organizovanej Katedrou verejnej správy a regionálneho rozvoja Národohospodárskej fakulty EU v Bratislave predstavil Johan Barstad, uznávaný odborník na miestne plánovanie a správu, bohaté skúsenosti Nórska v oblasti komunálneho plánovania a správy. Vo svojej prezentácii sa zameral na vývoj prístupov, výzvy, ktoré museli prekonávať, a ponaučenia, ktoré by mohli byť inšpiratívne aj pre iné krajiny vrátane Slovenska.
Johan Barstad na úvod zdôraznil, že od 60. rokov minulého storočia prešlo Nórsko dôležitými zmenami v oblasti komunálneho plánovania. Rok 1965 bol prelomový, keď bol prijatý prvý komplexný zákon o plánovaní a výstavbe. Tento zákon sa sústredil na fyzické plánovanie a bol veľmi technicky orientovaný, pričom dôraz sa kládol na mapy a technické riešenia. „Bolo to obdobie, keď sa hlavné úsilie sústreďovalo na to, čo robiť, nie ako a prečo to robiť,“ vysvetľuje Barstad.
V 80. rokoch si však Nóri uvedomili, že samotné mapové plánovanie nestačí. Zložitá spoločenská situácia, urbanizácia a externé faktory, ako napríklad ropná kríza v roku 1972, ukázali, že na efektívne plánovanie je potrebný širší a participatívny prístup. V roku 1985 tak došlo k zásadným zmenám, ktoré zahrnuli verejnosť do procesov plánovania. „Nielen výsledok, ale celý proces plánovania sa stal kľúčovým,“ poznamenal Barstad.
Jednou z najväčších lekcií, ktoré Nórsko získalo, je dôležitosť nepretržitého zapojenia zainteresovaných strán počas celej životnosti projektu. Ako Barstad uviedol, miestni aktéri musia byť nielen konzultovaní, ale musia sa aktívne podieľať na tvorbe riešení. „Úspešné projekty vyžadujú dôveru v miestne kapacity a schopnosť adaptácie,“ zdôraznil.
Jedným z kľúčových bodov prezentácie bola potreba posunu od inštrumentálnych prístupov k komunikačným prístupom. Dialóg sa v Nórsku stal neoddeliteľnou súčasťou plánovania. „Dialóg nie je výnimkou, ale pravidlom,“ povedal Barstad. Tento prístup umožňuje lepšie pochopenie miestnych potrieb a podporuje demokratické zapojenie, ktoré prináša efektívne a trvalo udržateľné riešenia.
Barstad tiež varoval pred prílišnou závislosťou od externých projektov, ktoré po svojom ukončení často strácajú význam. „Externé projekty bez hlbšieho zapojenia miestnych štruktúr majú problém prežiť,“ podotkol. Upozornil tiež na fakt, že zodpovednosť musí byť rovnomerne rozdelená a štát by mal hovoriť „jednohlasne“, aby sa predišlo problémom s koordináciou.
Zásadným bodom bola aj otázka trvalého budovania sietí a platforiem na diskusiu. Barstad zdôraznil, že je potrebné vytvárať permanentné fóra, ktoré nie sú úzko zamerané len na jeden problém, ale sú pripravené čeliť rôznym výzvam. Tento prístup zabezpečuje, že aj keď sa menia okolnosti, samotný proces riešenia problémov zostáva účinný.
Na záver Barstad hovoril o tom, ako v Nórsku koncept „spolu-tvorby“ umožňuje občanom a formálnym štruktúram spoločne vytvárať vízie a cesty k ich naplneniu. Tento prístup je dnes v Nórsku rozšírený a úzko súvisí s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja. „Vývoj spoločnosti nie je exaktná veda, ale vyžaduje si mobilizáciu, zapojenie a aktívnu participáciu,“ uzavrel.
Pre Slovensko môžu byť tieto skúsenosti cennou inšpiráciou, najmä v oblasti zlepšovania miestneho plánovania a zapojenia občanov do rozhodovacích procesov. Ako Barstad zdôraznil, dôležité je nielen výsledné rozhodnutie, ale aj cesta, ktorou sa k nemu dostaneme.
Tento projekt je financovaný prostredníctvom Fondu pre bilaterálne vzťahy z Finančného mechanizmu EHP a Nórskeho finančného mechanizmu pod gesciou Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky.
Informačný servis
