Pripravovaná novela zákona o ochrane prírody z dielne envirorezortu je pod paľbou kritiky lesníkov aj ochranárov. Pripomienky majú všetci, lesníci dokonca žiadajú úplne nové znenie zákona. Minister životného prostredia László Sólymos však veľa priestoru na ústupky nevidí.
Na otázky portálu nášVidiek.sk odpovedal minister životného prostredia.
Prečo sa zákon o ochrane prírody novelizuje?
Národné parky potrebujú väčšiu a účinnejšiu ochranu. Ak sme sa totiž raz rozhodli, že chceme národné parky, tak ich ochrana musí byť pre nás prioritou. Je najvyšší čas si preto ujasniť ako naše najvzácnejšie lokality vnímame. Či ide len o zásobáreň dreva. Alebo naopak predstavujú priestor pre ochranu vzácnych druhov, príležitosť pre zdravý relax ľudí a rozvoj cestovného ruchu často v najmenej rozvinutých okresoch.
Aké kľúčové opatrenia bude zahŕňať?
Chceme posilniť princípy ochrany prírody v národných parkoch. Princíp bezzásahovosti chceme rozšíriť aspoň na polovicu územia každého národného parku a na zvyšnom území sa má hospodáriť výlučne spôsobom, ktorý zachováva a podporuje ich prirodzené ekologické funkcie. K tomu má napomôcť aj ďalšie opatrenie – presun štátnych pozemkov v národných parkoch pod správu Štátnej ochrany prírody SR.
K novele majú pripomienky všetci zúčastnení, napríklad lesníci a majitelia lesov požadujú úplne iné znenie. Sú niektoré opatrenia, z ktorých nechcete upustiť?
Osobne som sa stretol s viacerým vlastníkmi lesov. Napríklad v Tatrách, v Poloninách, … Naša generálna riaditeľka odboru ochrany prírody sa so združením vlastníkov lesov, predstaviteľmi agrorezortu stretáva pravidelne. Len je otázka, ak máme zachovať to najcennejšie, čo nám ešte ostalo, či máme kam ustúpiť.
V súčasnosti sa hovorí najmä o drancovaní lesov a nadmernom výrube. Je možné skĺbiť požiadavky ochranárov a lesníkov, ktorí chcú v lesoch hospodáriť?
V súčasnosti sa sústreďujeme najmä na zaistenie ochrany národným parkom. Tie predstavujú 6,5 percenta z rozlohy Slovenska. Pričom približne polovica národných parkov prestavujú štátne pozemky. Lesné pozemky predstavujú viac ako 40 percent rozlohy Slovenska. Naším cieľom je dať jasnú hranice kde bude prioritou hospodáriť a kde prioritou chrániť a zachovať prírodu pre nás všetkých .
Súkromní vlastníci lesov hovoria o “tichom znárodnení”, čím myslia najmä to, že na svojich pozemkoch nebudú môcť hospodáriť tak ako doteraz. Prečo je dôležité, aby štát kontroloval aj hospodárenie v súkromných lesoch?
Tak predovšetkým chceme do správy štátne pozemky a v národných parkoch. Zároveň sme tu začali využívať predkupné práva. A testujeme nielen výkup, ale aj dlhodobý prenájom, zmluvnú starostlivosť. Navyše, za obmedzenie hospodárenia už dnes štát vypláca v priemere 3 až 4 milióny eur ročne. Je nevyhnutné nájsť dohodu so súkromnými vlastníkmi, ale ani z ich strany som nezachytil záujem zrušiť ochranu prírody, či národné parky.
