Nekvalitné výrobky v supermarketoch nás často nútia nakupovať domáce potraviny. Niekedy je to však riziko.
Mnohí z nás nedajú dopustiť na vajíčka od babky, kurence od suseda a luxusné klobásy od dedka. Áno, ich kvalita je často na míle vzdialená od výrobkov z regálov supermarketov. Doma totiž nepozeráme na výrobné náklady a tak si všetko spravíme podľa seba a oveľa poctivejšie.
Je skvelé, keď si vieme vyrobiť potraviny doma a podľa svojej chuti. Ak však takú možnosť nemáme, musíme si tieto potraviny kúpiť. V tomto prípade sa susedský obchod zdá ako skvelá voľba. Odborníci na bezpečnosť potravín však krútia hlavami a varujú, aby sme nedôverovali každému, kto ponúka domáce vajíčka, údené mäso či kurence. Môžeme si tým totiž zarobiť na poriadny malér.
Tieto štyri potraviny by ste učtite nemali kupovať od ľudí, ktorých nepoznáte a neviete, v akých podmienkach potraviny vznikli. To už je naozaj supermarket lepšou voľbou.
Vajíčka
Domáce vajíčka sú hotový poklad. Nad ich iskrivými žĺtkami sa rozplýva každý. Navyše, sliepky majú na dvore určite krajší život ako v obohatených klietkach. Viete však, čo sliepky konzumujú? Idylický obrázok sliepky, ktorá štipká trávu či vyhrabáva červíky, je občas poriadne skreslený. Ľudia sliepky často kŕmia plesnivým chlebom, pokazeným jedlom, odpadkami z kuchyne a často aj mäsom. Všetky toxíny idú do mäsa a vajec. Na škrupinách môže byť salmonelóza.
Čo teda nakúpiť? Určite vyberajte medzi obchodmi a farmami, ktorých chov je kontolovaný. Určite si vyberajte vajcia slovenského pôvodu, ideálne z farmy z vášho regiónu. Slovensko má veľmi prísny systém kontroly potravín, takže sa z takýchto vajec určite nenakazíte a môžete ich jesť aj surové.
Hydina
Je domáce kurča lepšou voľbou ako to zo supermarketu? Podľa hydinárov rozhodne nie. Aspoň teda vtedy, keď siahnete po kurčatách vychovaných a zabitých na Slovensku. Naše predpisy sú veľmi prísne. Mäso slovenských kurčiat nesmie obsahovať žiadne stopy liekov ani hormónov, ako tie zahraničné. Navyše, máme povinnosť chladiť spracované mäso vzduchom. Niektoré štáty, napríklad Poľsko, majú výnimku, podľa ktorej môžu mäso chladiť vo vode. V takom prípade stačí jedno nakazené kurča a z chladiacej nádrže je razom salmonelový bazén.
Povieme si, načo teda riskovať a kupovať kurča v supermarkete, keď to z dvora je určite lepšou voľbou? Lepšie je len na prvý pohľad. Domáce chovy nikto nekontroluje. Kurča síce neobsahuje žiadne lieky a chémiu, zato môže byť plné dioxínov, ťažkých kovov či plesní z krmiva.
„Domáci chovateľ nemusí ani vedieť, že má nebezpečné krmivo,“ povedal na dávnejšej tlačovej konferencii predseda Únie hydinárov Daniel Molnár. Varoval tiež, že v minulosti sa párkrát stalo, že zdrojom nákazy bola domáca hydina. Dodal, že na slovenských dvoroch sa nechovajú brojlery mäsových plemien, ale najčastejšie nosnice. To, čo nám teda domáci predajca ponúka ako kurča, je často mladá sliepka. Ich mäso má výraznejšiu hydinovú chuť, lebo je staršie. No z tohto dôvodu aj tuhšie.
Mäso a mäsové výrobky
„S blížiacimi sa sviatkami narastá aj ponuka tzv. domácich špecialít. Spotrebitelia by však mali byť opatrní – dopady na zdravie spotrebiteľa môžu byť fatálne až tragické. Pred kúpou takéhoto výrobku sa vždy vopred informujte, či má výrobca príslušné povolenia na výrobu a nezabudnite si vždy poznačiť názov a adresu predávajúceho,“ upozornila na tlačovej konferencii Eva Forrai zo Zväzu spracovateľov mäsa.
Je fakt, že kvalitné údené mäso a klobásy musí zákazník hľadať s vytrvalosťou detektíva. To však nie je dôvod, aby sme ohrozovali vlastné zdravie tým, že si kúpime mäso od hocikoho. Aj tu platí: Dodávateľa si vždy overte. Má za sebou kontrolu? Je jeho chov certifikovaný? Ako to uňho vyzerá s hygienou? Mäso je tiež tovar, ktorý je v nesprávnych rukách nebezpečný. Klobásy môžu obsahovať botulotoxín, nesprávne vyúdené mäso zase rakovinotvorné látky.
„Výhodnejšia cena či prísľub domácej kvality sú tie najčastejšie dôvody, prečo sa spotrebiteľ uchýli k nákupu mäsových výrobkov z nelegálnych výrob. Neuvedomuje si však, že výrobky, ktoré s takou dôverou kupuje, môžu byť vyrobené niekde v špinavej garáži, navyše z inej suroviny ako spotrebiteľ očakáva alebo zo suroviny pochybnej kvality či od pochybného zdroja,“ pokračovala Forrai.
Mlieko a mliečne výrobky
Domáci jogurt, maslo či syr si vieme vyrobiť aj doma. Nebolo by na tom nič zlé, ak by sme si všetko nechávali a nepredávali naše výrobky ďalej. Váš hrniec a vareška určite nespĺňajú hygienické štandardy, ktoré musia spĺňať tanky profesionálnych spracovateľov mlieka.
Mliečne výrobky sú pomerne háklivé a rýchlo sa nakazia naozaj hocičím. Baktérie môžeme preniesť napríklad z rúk na korbáčiky, alebo z lyžice do celej várky jogurtov. Medzi najčastejšie nebezpečenstvá patrí kampylobakter, salmonelóza alebo dokonca listeria. Všetky tieto baktérie môžu spôsobiť vážne ochorenia.
Extrémny pozor si treba dávať tiež na výrobky z nepasterizovaného mlieka. Tie už v minulosti boli zdrojom nákazy encefalitídou.
Výrobné zariadenia spracovateľov mlieka na Slovensku sú veľmi prísne kontrolované a počas spracovania mlieka sa do nich nesmie dostať ani len vzduch. Preto netreba podliehať pokušeniu nakúpiť syr a jogurty „od suseda“, najmä vtedy, ak nevieme, akúúroveň hygieny pri výrobe dodržiava.
Bez obáv: Ovocie a zelenina
Ak si naozaj chcete pochutiť na domácich potravinách bez chémie, pokojne siahnite po ovocí a zelenine. Dajte si však pozor, aby nebola plesnivá či nahnitá. Inak ju môžete kupovať a jesť bez obáv.
Ovocie zo záhradky býva obvykle pestované bez postrekov a chemických pomôcok. Možno nie je ukážkovo krásne, no určite je bezpečnejšie a zdravšie ako to z obchodu. Je bio aj bez certifikátu. To isté platí aj pre zeleninu. Ak o predajcovi viete, že ju nehnojí chémiou či splaškami, pokojne si ju kúpte.
Ovocie aj zeleninu pred jedením nezabudnite dobre umyť a očistiť, aby na nich náhodou nezostali zárodky mikroorganizmov a parazitov.
Na domácich výrobkoch naozaj nie je nič zlé a netreba sa im vyhýbať. Na druhej strane, dobre si preverte človeka, ktorý vám ich predáva. Krátke potešenie z chuti nevyváži maléry, ktoré si tým môžete spôsobiť.
