Prechádzajúce vedenie Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR v zložení Ján Budaj a Michal Kiča dostalo jedno z najhorších hodnotení od Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ). Uviedol to na sociálnej sieti podpredseda vlády a minister životného prostredia SR Tomáš Taraba.
„Výsledky kontroly ukázali, že ministerstvo počas ich pôsobenia nedostatočne plnilo kontrolnú úlohu vo vodárenských spoločnostiach, čo viedlo k vzniku „šedej nekontrolovanej zóny,“ uviedol Taraba. Kontrolóri sa vyjadrili, že táto nekontrolovaná oblasť ohrozila správu vodných zdrojov.
Ohrozili manažovanie vody
„Títo dvaja zlodeji, ktorí nechali štát rozkrádať na poistkách, dohodároch, kompe a v mnohých ďalších oblastiach, ohrozili aj manažovanie vody. Aj preto na vládu v stredu po konzultácii s predsedom NKÚ predkladám prvý súbor legislatívnych zmien, ktorý reflektuje akútne na najvyššie výhrady,“ informoval Taraba.
Slovensko stráca obrovské množstvá pitnej vody, stav vodárenskej infraštruktúry začína byť podľa NKÚ kritický
Navrhované legislatívne zmeny majú podľa Tarabu za cieľ ochrániť vodu, zabrániť jej skrytej privatizácii a eliminovať finančné plytvanie vo vodárenských spoločnostiach. Kontrola a zodpovednosť voči strategickým prírodným zdrojom, ako je voda, bude posilnená, aby sa zabránilo ďalším nedostatkom a nekalým praktikám v tejto oblasti.
Nevyhovujúci stav vodárenskej infraštruktúry
NKÚ 23. augusta informoval, že stav vodárenskej infraštruktúry je nevyhovujúci a dostáva sa až na kritickú úroveň. Vyplynulo to z poslednej kontroly NKÚ SR zameranej na posúdenie hospodárenia vodárenských spoločností po zmene legislatívy a očakávaný rozvoj verejných vodovodov a kanalizácií (VVaK).
Slovenský vodohospodársky podnik zrekonštruuje Oravskú priehradu, oprava čiastočne obmedzí aj dopravu v okolí
„Obnova VVaK by mala byť bezpochyby investičnou prioritou každej vodárenskej spoločnosti, ktorej táto strategická zodpovednosť vyplýva nielen zo zákona, ale aj z jej kľúčového poslania,“ priblížil závery auditu predseda NKÚ Ľubomír Andrassy s tým, že alarmujúce sú aj obrovské straty pitnej vody. Zastaraná vodovodná sieť, zanedbaná a nedostatočná obnova, údržba a oprava sietí spôsobujú vysoké úniky pitnej vody do voľnej prírody.
„Straty spracovanej vody sa u kontrolovaných vodární pohybovali v rozmedzí od 25 percent vo Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti (VVS) do takmer 33 percent v Podtatranskej vodárenskej spoločnosti (PVS). V praxi to v roku 2023 predstavovalo ročnú stratu 51,2 mil. kubíkov pitnej vody, ktorú vodárne odobrali, ale k spotrebiteľovi sa nedostala,“ spresnil Andrassy.
Nedostatočný dohľad
Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR má podľa NKÚ nedostatočný dohľad nad plnením zákonných povinností vodárenských spoločností.
Kontrolóri preto odporučili aktívnejšiu úlohu envirorezortu pri monitoringu a dohľade nad obnovou vodárenských sietí, tvorbou finančných rezerv a zabezpečením údajov o stave infraštruktúry.
Tvrdenia o privatizácii vody sú lož, NKÚ a Progresívne Slovensko podľa vodárov šíria konšpirácie
Napriek reguláciám Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z roku 2022, ktoré mali podporiť investície do vodárenskej infraštruktúry, tieto opatrenia nedokážu vytvoriť dostatok prostriedkov.
Envirorezort by podľa kontrolórov mal byť nositeľom zmien pri eliminovaní „šedých zón“ zákona, ktoré spôsobujú praktické problémy, vrátane možnej skrytej privatizácie a jasnejšej pozície štátu v celom segmente.