Les nie je len ťažba a ekológia, poskytuje oddych, zamestnanosť, vytvára hodnoty a formuje krajinu. Účelové snímky vyrúbaných plôch sú výplodom falošného marketingu. Lesnatosť Slovenska kontinuálne rastie, presahuje 41 % a v lesnom hospodárstve pracuje takmer 18 tisíc ľudí. Zastaviť práce v lese je preto podobné ako stopnúť výrobu v automobilke. Malo by to katastrofálne sociálne a regionálne dopady. Hovorí analytik spoločnosti Expense Reduction Analysts Peter Bodnár.
Les sa stal živo diskutovanou spoločenskou témou. Dokonca bol predmetom aj dvoch kampaní, ochranárov a lesníkov. Zdá sa, ako keby v tejto oblasti chýbal nezainteresovaný pohľad. Ako sa na les pozerá nezávislý ekonóm?
Na les sa dnes verejnosť pozerá zúženým objektívom, buď optikov lesníkov alebo ochranárov. Je to však oveľa komplexnejšia platforma, významná súčasť ekonomiky. Les neplní funkcie iba z pohľadu ochrany životného prostredia alebo ťažby drevnej hmoty, ale má aj funkciu energetickú, ekonomickú, sociálnu, rekreačnú, poskytuje priestor na športové vyžitie a tiež určuje ráz krajiny podobne ako poľnohospodárska prvovýroba. Štatistiky Európskej komisie alebo Svetovej banky reflektujú tieto funkcie lesa a hovoria o komplexnom odvetví obhospodarovania lesa, čiže nevytŕhajú z kontextu iba aspekty ťažby alebo ekológie.
V médiách sú pomerne často uverejňované snímky vyrúbaných plôch a nevábne holiny. Klesá teda lesnatosť Slovenska?
Lesnatosť územia ako pomer lesa na celkovej rozlohe krajiny je na Slovensku dlhodobo stabilná s miernym medziročným nárastom. Podľa údajov Svetovej banky bola lesnatosť Slovenska v roku 1990 na úrovni 39,96 %, úroveň 40 % prekročila v roku 2002 a v roku 2016 dosiahla 40,35 %. Spomedzi krajín V4 sme najlesnatejším štátom. V rámci krajín Európskej Únie nám v lesnatosti patrí siedme miesto, dokonca sme v Európe lepší ako Nóri. Podľa posledných slovenských štatistík predstavovala v roku 2018 lesnatosť nášho územia 41,2 %. Z tohto pohľadu sa stal les obeťou falošného marketingu.
Rastúca lesnatosť územia znamená, že sa u nás viac stromov vysadí ako sa vyťaží. Je to správna interpretácia?
Je to správna interpretácia. V roku 2018 vzrástla na Slovensku medziročne zásoba dreva zo 480,3 na 481,8 mil. m3. Ťažba dreva sa zvýšila z 9,39 na 9,86 mil. m3. Štátne lesy sa na ťažbe dreva podieľali menej ako polovicou. Predpokladám, že v roku 2019 ťažba dreva v réžii štátnych lesov medziročne ešte poklesne. Obnova lesa predstavovala v roku 2018 celkovo 17 388 ha, z čoho v pôsobnosti štátnych lesov bolo 7 604 ha. Rozmenené na drobné, jednotlivé odštepné závody štátnych lesov vysadili v roku 2018 spolu 15,66 milióna kusov sadeníc. Oproti roku 2017 zalesňovanie stúplo tak u súkromných vlastníkov, ako aj v štátnych lesoch. Kalamita a zmena klímy sa podpísali pod zmenu skladby vysadených stromov. Dominancia smreka ustupuje listnatým drevinám, najmä buku a hrabu.
Niektoré politické strany ako KDH otvorene hovoria o možnosti zastavenia ťažby dreva. Spomenuli ste však aj sociálnu funkciu lesa. Čo by to znamenalo?
Nerád by som hodnotil kompetentnosť politických strán. Aktuálne v odvetví obhospodarovania lesa pracuje u nás takmer 18 tisíc ľudí, z čoho je zhruba 9 tisíc živnostníkov. Štatistika Európskej komisie z roka 2016 dokonca hovorila o 20 tisíc ľuďoch pracujúcich na Slovensku v lesnom hospodárstve. V absolútnom vyjadrení nám v rámci Európskej Únie patrilo 11. miesto, dokonca u nás bolo v tomto odvetví zamestnaných viac ľudí ako v susednom Rakúsku. V počte ľudí pracujúcich na 1000 ha lesa nám v EÚ dokonca patrilo druhé miesto hneď za Maďarskom. V Maďarsku pracovalo na 1000 ha lesa 11,4 pracovníkov a na Slovensku 11,2 pracovníkov. Zamestnanosť pritom netvoria len samostatní pilčíci, či ekológovia, ale aj údržbári, opravári, brigádnici, dopravcovia, či pracovníci spracovateľského priemyslu. Nezmyslené zastavenie prác v lese by znamenalo sociálnu a regionálnu katastrofu. Pokojne by sme to mohli s istou rezervou prirovnať k zastaveniu výroby v jednej z automobiliek.
Verejná kritika spomína to, že sa u nás vyváža nespracované drevo. Aj toto je štatistický alebo analytický mýtus?
Najlepšie na túto otázku odpovedá analýza Európskej komisie. Tá kritike podrobila najmä Nemecko, Francúzsko a Švédsko, keďže mali v skladbe produkcie (outputu) najvyšší percentuálny podiel produkcie dreva v surovom stave. Slovensko malo vyváženú štruktúru produkcie s pomerne silným percentuálnym zastúpením služieb, sekundárneho spracovania a ostatných produktov. Spracovaná drevná hmota na celkovej vyťaženej drevnej hmote tvorí u nás viac ako 78 %. To znamená, že pridaná hodnota sa generuje na Slovensku, podporuje sa finalizácia, zamestnanosť a nie export suroviny. Pre ilustráciu, export na celkových dodávkach dreva v štátnych lesoch tvoril v roku 2018 len 2,48 %. Za rok 2019 by mal byť ešte nižší. Plus od lesa sú závislé mnohé domácnosti najmä na severovýchode Slovenska, ktoré používajú drevo na vykurovanie.
V komplexe lesného hospodárstva sa teda zrejme generuje značný kapitál…
Áno. Ak sa na to pozeráme z pohľadu tržieb, tak obhospodarovatelia prispeli vr oku 2018 hodnotou 595 mil. EUR a drevospracujúci priemysel 3,13 mld. EUR. V rámci spracovania mám namysli celý drevársky, drevospracujúci, celulózo-papierenský a nábytkársky priemysel. Treba si uvedomiť, že v spracovaní u nás pôsobia zväčša zahraniční investori. Zvučné meno má okrem ružomberských papierní – MONDI SCP aj výrobný závod IKEA na Záhorí, či Rettenmeier v Liptovskom Hrádku alebo PRP v Tomášovciach.
Ako hodnotíte zámer politickej strany Progresívne Slovensko – SPOLU rozdeliť Lesy SR a z jednotlivých odštepných závodov urobiť nezávislé firmy vlastnené mestami a obcami?
Hodnotím to podobne ako zámer KDH zrealizovať ťažobnú uzáveru. Bol by to ťažký úder fungujúcemu sektoru ekonomiky. Reálne by hrozilo, že niektoré samosprávy by buď úplne zastavili ťažbu drevnej hmoty alebo niektoré by sa zasa naopak pretekali v množstve vyťaženého dreva. Kontrola by bola oveľa zložitejšia. V každom prípade by to bola zaujímavá časť majetku, ktorá by mestám a obciam pristála v bilanciách. Dostali by sme sa do podobného stavu ako v energetike. Rozdelili sme elektrárne a plynárne na viacero firiem, vzniklo mnoho manažmentov a dnes s odstupom času by sme prenos, distribúciu a výrobu najradšej opätovne zlúčili. V prípade štátnych lesov tento chybný krok urobiť nemusíme. Racionalizácia v podobe spojenia niektorých odštepných závodov ako aj zintenzívnenie a sprísnenie kontrolného systému ťažby dreva v štátnych ale aj neštátnych lesoch je inou otázkou. Platí, že čím je les väčší, tým je ekonomicky efektívnejšie spravovaný. Les je generačná a dlhodobá kategória. Ekonomicky výkonná je len malá časť z jeho výmery, zvyšok rastie, vytvára náklady na obnovu lesa, pestovnú činnosť a čaká na svoj ekonomický čas desiatky rokov.
Kto je Peter Bodnár
Pracoval vyše 15 rokov vo finančnej a výrobnej sfére na riadiacich pozíciách Prešiel viacerými pozíciami so zodpovednosťou za riadenie obchodu, financií, prevádzky, IT.
Má bohaté skúsenosti v oblasti obchodného financovania, zabezpečovania a vysporiadania obchodných pohľadávok. Taktiež sa venoval rozvoju obchodu, klientskemu a projektovému manažmentu, ako aj s tým spojenou optimalizáciu procesov a nákladov.
